Letné prázdniny sú výbornou príležitosťou na to, aby sme deťom vytvorili viac času, ktorý môžu tráviť s nami a zároveň viac času, ktorý môžu venovať kreatívnej a zvedavej hre osamote. Je vítané, ak počas leta deťom nevypĺňame väčšinu ich voľného času, necháme ich nudiť sa i prežívať pocit nepokoja, ktorý z toho často vyplýva. Prečo je to tak?

Počas školského roka žijeme v neustálom zhone – práca, domácnosť, povinnosti. Deti po škole často trávia čas na krúžkoch alebo s kamarátmi, zatiaľ čo my dobiehame všetko ostatné. Čas s nimi sa niekedy zredukuje len na základnú starostlivosť. Takýto kontakt však nestačí na vytvorenie hlbšieho vzťahu, ktorý je pre výchovu kľúčový. Dlhodobá zaneprázdnenosť si napokon môže vyžiadať svoju daň.

Deti sú často zvyknuté na režim a pokyny – v škole aj pri hre. Lenže keď zostanú samy so sebou, môžu pociťovať nepohodu. Práve tá však môže byť začiatkom objavovania. Letné prázdniny ponúkajú ideálny priestor na to, aby sa dieťa učilo zvládať nudu, vnímať svoje myšlienky, objavovať záujmy a budovať zdravú sebaúctu.

Ak deti trávia väčšinu prázdnin v štruktúrovaných aktivitách – tábory, krúžky, naplánované programy – nemajú priestor spoznávať samé seba. Skutočné sebapoznávanie sa deje vo voľnej, samostatnej hre, ktorú si dieťa vyberie a riadi samo, bez zásahov dospelých.

Pre zdravý vývoj a sebaúctu deti potrebujú vytvoriť pevné väzby najmä s dospelými – nie s rovesníkmi. Len dospelý ich dokáže bezpodmienečne prijať a podporiť ich jedinečnosť. Takáto väzba slúži aj ako ochrana v ťažkých situáciách, napríklad keď sú deti v kolektíve odmietané alebo zosmiešňované.

Čím viac času trávia deti medzi rovesníkmi, tým viac sa im musia prispôsobovať, aby zapadli. No na rozdiel od rodiča ich kamarát neľúbi bez podmienok. Môžu v skupine otvorene povedať svoj názor? Nesúhlasiť bez strachu z odmietnutia?

Deti ešte nemajú dostatočne vyvinutú prefrontálnu kôru – preto často reagujú impulzívne a emocionálne. Sebaúcta založená na vzťahoch s inými deťmi je preto nestála a krehká, rovnako ako samotné deti.

Čas a priestor na slobodné objavovanie vlastného JA – toho, ktoré je základom sebaúcty. Riešením je zvedavá, objavujúca, kreatívna a samostatná hra, kde sa na nič nehrajú a nikomu sa neprispôsobujú. Či už ide o skladanie lega, hranie sa v piesku, v blate, kreslenie, skúmanie prírody, rôzne senzorické hry so slizom, kinetickým pieskom, plastelínou alebo čítanie. Dôležité je, aby dieťa túto činnosť robilo z vlastného záujmu a s radosťou. Hra, do ktorej sa ponorí tak, že stratí pojem o čase a vracia sa k nej – to je tá pravá hra, kde sa rodí osobnosť.

Deti, ktoré trávia veľa času s rovesníkmi, môžu začať hodnotiť samy seba podľa toho, čo si o nich myslia iní. Ich sebaúcta sa nebuduje zvnútra, ale závisí od mienky kamarátov, vzhľadu, obľúbenosti či úspechov. Vplyv sociálnych sietí tento trend ešte viac prehlbuje.

Čím viac sú deti závislé na vonkajšom uznaní, tým menej si všímajú vlastnú hodnotu. Hrajú, aby vyhrali, učia sa pre známky, a nie z radosti. Ich spokojnosť je krehká a krátkodobá – neustále potrebujú ďalšiu pochvalu, ďalší úspech.

Letné prázdniny sú ideálnym časom, kedy môžeme pomôcť deťom z tejto závislosti vystúpiť. Ako rodičia máme možnosť posilniť ich vnútorné sebavedomie, budovať vzťah, a ukázať im, že ich hodnota nespočíva v tom, čo dosiahnu, ale v tom, kým sú.

Upevňujme vzťah s deťmi práve počas spoločných chvíľ – na dovolenke, pri hrách či rozhovoroch. Nepozývajme hneď kamarátov len preto, aby sa „nenudili“. Toto je čas, kedy si nás môžu skutočne pustiť k sebe. A keď majú istotu v našej láske, sú otvorenejšie, silnejšie – a menej závislé na tom, ako ich vidia druhí.

Ako teraz vnímate nudu, nepohodu či odlúčenie od kamarátov? Už viete, že práve tieto momenty môžu byť pre deti dôležitým priestorom na sebapoznanie a rast. Vďaka nim si budujú vnútornú silu, sebaúctu a objavujú, kým naozaj sú. A my, rodičia, by sme mali byť tým pevným bodom, ku ktorému sa vracajú, kým z nich nevyrastú sebavedomí a zrelí ľudia.