Psychologička radí: Ako pomôcť dieťatku prekonať strach z tmy

Ako rodičia často čelíme výzvam, keď sa naše deti v noci boja a dožadujú sa našej prítomnosti. Psychologička Monika Augustínová pre vás pripravila praktické rady, ako pomôcť deťom prekonať strach z tmy a vytvoriť pre ne bezpečné a upokojujúce prostredie na spánok.

Poznáte to i vy? Ukladáte dieťa k spánku a keď odchádzate z izby zahlási, že chce piť alebo cikať. Ste už po celom dni tak unavení, že sa tešíte na moment, kedy dieťa zaspí. No ono si nás začne práve vtedy dožadovať rôznymi spôsobmi. Čím to je a prečo to deti robia? Ako pomôcť dieťaťu pripraviť prostredie, aby bolo zaspávanie bez bojov? Ako pomôcť dieťaťu so strachom z tmy a tmavých priestorov? Dozviete sa v článku.

Strach a úzkosť

Strach je veľmi nepríjemný pocit, ktorý sa viaže na nejaký objekt alebo situáciu. Úzkosť je obava bez zjavnej príčiny. Pokiaľ dieťa prežíva úzkosť, nie je schopné povedať, čoho sa obáva. A sú situácie, kedy úzkosť prechádza do strachu a naopak. A to je dnešný prípad.

Dieťa pošlete do miestnosti, ktorá nie je osvetlená, alebo si večer ide ľahnúť spať, zhasne sa svetlo a dieťa začne pociťovať napätie. Niektoré deti sa môžu potiť, zovrie im hrdlo, rýchlejšie im bije srdce, pretože sa začnú niečoho báť. Keďže v tme nevidia, začína im pracovať fantázia, a tým sa úzkosť stupňuje. Dieťa si tieň kvetu vysvetlí ako príšeru, o ktorej v škôlke hovoril jeho kamarát. Zvuky z ulice alebo povaly môžu pripomínať zlodeja, o ktorom začulo v televízii... a takto úzkosť prerastá do strachu z niečoho konkrétneho.

Strach z tmy sa začína objavovať najmä v 4-5 rokoch a to z dôvodu, že v tomto období sa mimoriadne rozvíja fantázia a predstavivosť. Strachy sa menia s vekom dieťaťa. Jeden strach odznie a iný zas príde. Nazývame ich vývinové strachy. Patrí sem napríklad strach z odlúčenia, strach z ostrého svetla či zvuku (okolo 3 rokov), strach zo strašidiel a tmy (4-5r), strach z toho, že sa deti stratia (5-6r), strach o svojich rodičov, strach z ochorenia, či smrti (7-12r).

Kedy vyhľadať odbornú pomoc?

Keď strach či úzkosť trvá dlhú dobu (niekoľko mesiacov) a je tak silný, že dieťa obmedzuje v každodennom fungovaní.

Ťažké zaspávanie a nočný príchod detí do rodičovskej postele

Prečo je to pred deti tak zložité? Pretože náš prastarý mozog si stále spája zaspávanie a samotu s nebezpečenstvom. Hneď ako sa zhasne svetlo, mozog reaguje tak, ako reagoval pred tisíckami rokov – napätím. U dieťaťa sa to prejavuje tak, že sa aktivuje potreba kontaktu s blízkou osobou (rodičmi). A tak dieťa vstane a beží za nami. Ono nevie prečo. Cíti len nutkanie, že nás musí zavolať alebo byť s nami, i keď vie, že sa nám to nepáči. Tu prichádzajú i časté volania: „Som smädný.“ „Som hladný.“ „Treba mi cikať.“ „Bojím sa strašidla.“ Jednoducho požiadavky, na ktoré reagujeme menej podráždene, ako keď nám dieťa oznámi, že sa bojí. Kontakt dieťaťa s nami mu uvoľňuje do tela oxytocín, ktorý znižuje napätie a zmenšuje strach.

Pokiaľ dieťa prísne napomenieme, aby už nevymýšľalo ale spalo, zozbiera všetky posledné sily a začne toto nutkanie ignorovať, pretože každé dieťa sa snaží rodičovi zapáčiť a získať si jeho lásku. Ale napätie a nepríjemné pocity v dieťati ostávajú a ono s týmito pocitmi musí bojovať samé. My sme jeho bezpečný prístav, ktorý znižuje napätie.

Ako dieťaťu pomôcť so strachom?

1. Či už ide o úzkosť alebo strach, základom je brať tieto pocity vážne. Veta typu: „Ale prosím, z čoho máš mať strach!“, to len zhoršuje. To dieťa strach či úzkosť cíti. Našou rodičovskou úlohou nie je zbaviť dieťa strachu či úzkosti, pretože to sa len tak ľahko nedá, ale skôr prejaviť zvedavosť o dieťa a jeho vnútorné prežívanie, pomôcť mu naučiť ho tolerovať dané pocity. Týmto prístupom získava dieťa väčší pokoj.

2. Čo pomáha je naša prítomnosť, pretože ostať osamote s pocitom strachu je pre dieťa najdesivejšie. Zbytočne budeme logicky vysvetľovať, že sa nemá čoho báť. Tu platí: Menej logiky a viac blízkosti. Chvíľu pri ňom ostaňte a hladkajte ho, držte ho za ruku alebo škrabkajte po chrbte aby cítilo váš fyzický kontakt.

3. Nikdy dieťa nestrašme: „Keď budeš zlá, prídu po teba čerti“. „Nechoď tam, tam je strašidlo“. Týmto u dieťaťa vytvárame strachy.

4. Porozprávajme sa o tom

- Porozprávajme sa s dieťaťom o tom, z čoho má strach. Pomôžme mu pomenovať jeho pocity. Zamerajme sa na získanie informácií a budovanie porozumenia (bez hodnotenia, zosmiešňovania, či presviedčania o našej pravde).

„Povedz mi, ako sa cítiš, keď ideš spať. Ja zhasnem svetlo a odídem z obývačky...“

„Zdá sa mi, že niektoré miesta v dome ti naháňajú strach...“

- Následne si overme, či sme dieťa správne pochopili: „Takže, keď niekam ideš, kde je tma, začneš sa báť. Nevieš presne čoho, ale začneš mať strach, áno?

- Potom pomôžme dieťaťu pochopiť jeho vlastný strach, aby sa s ním dokázalo konfrontovať: „Zdá sa, že tma je strašidelná, pretože v nej nič nevidíme. A to nás môže desiť, keď nevieme, čo je okolo nás. Máš strach, keď musíš byť niekde sám, kde je tma.“ (Myšlienky dieťaťa po týchto vetách sú, že mu rozumieme a chápeme ho).

- Dajme mu najavo, že nás zaujíma všetko, čo prežíva: „Som tak rada, že sa o tom zhovárame. Je to pre mňa naozaj dôležité.“ Dieťa sa otvorí, cíti sa pochopene.

5. Vytvorme si upokojujúcu mantru.

Pre deti, ktoré zaspávajú s úzkosťou, môžu byť mantry užitočné.

„Je v poriadku, že som nervózny. Zvládnem to.“

„Som v bezpečí. Rodičia sú nablízku.“

6. Podeľme sa s dieťaťom o vlastný príbeh, o tom ako sme prekonali strach.

7. Navrhnime spolu s dieťaťom niekoľko riešení, ako si s daným problém poradiť.

Položme mu otázky: „Čo by ti pomohlo?“, „Čo by si potreboval?“, „Ako ti môžem pomôcť ja?“

Dieťa si môže nakresliť a zavesiť obrázok, ktorý ho bude chrániť.

Dieťa môže svoj strach nakresliť na papier a potom ho môžete spolu roztrhať, spáliť alebo zahodiť.

Ako pripraviť prostredie na spánok, aby sme znížili strach dieťaťa z tmy?

Najskôr si treba uvedomiť, že strach dieťaťa z tmy len tak nezmizne. Môžeme ho však znížiť a naučiť dieťa tolerovať daný pocit.

- Začnime tým, že sa na dieťa napojíme. Čaká ho totiž niekoľko hodín odlúčenia od nás. Tu pomôžu rituály ako čítanie rozprávky, pomaznanie, škrabkanie chrbátika, túlenie, zaklopkanie na dvere, či stenu, keď sme už vyšli z izby na znak, že sme stále tu, i keď nás nevidí... Keď mu „dobijeme baterky blízkosti“, ľahšie zvládne prechod zaspávania.

- K spánku mu môže pomôcť tlmené svetielko.

- Niektoré deti oceňujú, keď im hrá v pozadí hudba alebo audiorozprávky. Ich myseľ nebude zamestnávať tma ani strašidlá.

- U niektorých detí zaberie, keď ich obľúbené spacie plyšové zvieratko navoniame našou voňavkou.

- Ako som spomínala vyššie, s dieťatkom si môžeme vytvoriť upokojujúcu mantru alebo nakresliť obrázok, ktorý ho bude cez noc ochraňovať.

- Výbornou detskou knihou, ktorá sa venuje strachu a jeho riešeniu je i Mami, oci, objímte ma.

- Pokiaľ sa dieťa bojí strašidiel, skúsme ho na ďalší deň vyzvať nech si strašidlo nakreslí. Potom ho domaľujme tak, aby strašidlo vyzeralo komicky. Nakoniec obrázok môžete roztrhať, zahodiť alebo spáliť.

- Na strašidlá dostaneme v DM drogérii i spreje, no poľahky si ich môžete vyrobiť i vy. Stačí vytlačiť obrázok, ktorý sa nám s touto témou spája, naplniť rozprašovač vodou, pridať esenciálne oleje (napríklad medovku, levanduľu na upokojenie, mätu, eukalyptus na vyčistenie mysle). Keď sa dieťa bude báť, môže „sprej proti strašidlám“ použiť.

- No najdôležitejším krokom, ktorý som si nechala nakoniec, je naša trpezlivosť.

Strach z tmy nastupuje u detí v období 4-5 rokov. Súvisí to s mimoriadnym rozvojom fantázie a predstavivosti. Kontakt dieťaťa s nami, dieťaťu uvoľňuje do tela oxytocín, ktorý znižuje napätie a zmenšuje strach. Či už ide o úzkosť alebo strach, základom je brať tieto pocity vážne, poskytnúť dieťaťu našu blízkosť. Nikdy dieťa nestrašme, pretože tým si sypeme na hlavu popol. Pomôžme mu pomenovať jeho pocity, spoločne hľadajme možné riešenia problému, vytvorme si upokojujúcu mantru alebo mu porozprávajme vlastný príbeh o tom, ako sme prekonali strach. No uvedomme si, že strach nezmizne zo dňa na deň a preto najdôležitejšia je naša trpezlivosť.