Vianoce a ich posolstvo
Tento článok nebude o konkrétnych hračkách pod stromček, no ponúkne vám omnoho viac... Bude pre nás pripomienkou toho, na čo my ľudia zvykneme pred Vianocami zabúdať. Dostávame sa do obdobia, kedy sme obklopení vianočnými reklamami, tlakom sociálnych médií a pod ich vplyvom sa už vezieme nákupným ošiaľom. Poďme si však v tomto článku pripomenúť dôležité veci.
1. MENEJ JE VIAC
Riaďme sa heslom: Menej je viac!
Prečo by sme sa mali riadiť týmto heslom?
Jedným darčekom podporíme pozornosť dieťaťa a jeho koncentráciu a vyvážime tým predvianočné stimulujúce prostredie. Vianoce totižto pre malé deti bývajú stresujúce a náročné. Všade všetko bliká, z kuchyne sa nesie omamná vôňa, v pozadí počuť koledy alebo televízor s vianočnými filmami. V dome býva viac ľudí ako obvykle alebo tieto sviatky dieťa prežije mimo domova (u známych, či starých rodičov). Niekde vládne zhon, aby bolo všetko dokonalé a včas hotové... Často v tomto období sú rodičia zaneprázdnení a svojmu dieťaťu nevenujú toľko pozornosti ako obvykle.
Malé dieťa môže byť z týchto dní dosť prestimulované, viac podráždené a menej sústredené. Keď tieto dni vyvrcholia tým, že dostane veľa darčekov, jeho pozornosť začne fluktuovať z jedného darčeka na druhý. Nakoniec sa poriadne nedokáže sústrediť ani na jeden. Môže to končiť plačom a my ostávame smutní, že naše dieťa nemá radosť z darčekov, ktoré sme mu s toľkou láskou kupovali a balili.
A čo viac?
Čo učíme dieťa, keď dostane veľké množstvo darčekov? Rozumiem tomu, že má veľkú rodinu a každý člen ho chce niečím potešiť. No čo ho týmto množstvom učíme? Skromnosti alebo materializmu? Naozaj potrebuje dieťa dostať niečo od každého člena rodiny alebo... Potrebuje, aby mu ten člen venoval svoj čas. Akú hodnotu chceme dieťaťu týmto odovzdať?
Ak máme veľkú rodinu, skúsme sa s nimi porozprávať o tom, či by sa spoločne nezložili na jeden väčší darček. Na niečo, čo by sme si nemohli dovoliť bežne počas roka.
2. NENÚŤME DIEŤA, ABY SI ROZBALILO VŠETKY DARČEKY
Rozumiem, že každý z nás čaká najviac na to, keď uvidí tú rozjarenú detskú tvár pri otváraní nášho darčeka. Tešme sa však aj keď odbalí iba jeden darček a ostatné si nevšimne. Tie ho predsa pod stromčekom počkajú po iné dni. Môžeme ich aj odložiť a počas roka postupne vyťahovať. Tým, že dieťa nebude počuť vety: „Zlatko, ešte tu máš jeden darček.“ „No tak... Poď si odbaliť i ďalšie darčeky. Pozri aký je tento veľký...“, podporujete u dieťaťa sústredenosť a rešpektujete jeho potreby. A týmto sa dostávame k tretiemu bodu.
3. REŠPEKTUJE DIEŤA A JEHO POTREBY
S týmto bodom súvisia i naše očakávania. Skúsme ich nemať alebo ich zreálnime, pretože ľahko môže dôjsť k nášmu sklamaniu. Vychutnávajme si Vianoce tak, ako prídu a nechajme sa prekvapiť maličkosťami. Tým chcem povedať, že niekedy tie maličké deti poteší viac samotný baliaci papier a jeho trhanie ako konkrétny darček v ňom. Miesto toho, aby sme si užívali pohľad na sústredenie nášho dieťaťa, ho mnohí z nás začnú prerušovať v činnosti a upriamovať pozornosť na obsah darčeka: „Pozri sa, čo si dostal!“ „Otvor to!“ „Čo je vo vnútri? Už som zvedavá...“ V tomto momente to už nie je o tom dieťati a jeho potrebách ale o nás samotných. O našom očakávaní a predstavách, ktoré v danej situácií máme MY.
4. NAMIESTO DARČEKOV VENUJME DIEŤAŤU ČAS
Žijeme v zrýchlenej materialistickej dobe. Naháňame sa za jedným dňom a pri tom zabúdame, že to podstatné je úplne niekde inde. Dni letia a my o chvíľu stojíme pred stromčekom. Pozeráme sa na deti a premýšľame, kedy tak vyrástli. Žiaľ, čas nezastavíme, ale my môžeme spomaliť! Ako? Tým, že si uvedomíme, že toto všetko nie je len o jednom dni – o Vianociach. Keď si uvedomíme, že tento čas má ľudí zblížiť fyzicky i psychicky... Darujme deťom náš čas. A začnime adventom, krásnym obdobím, ktoré si môžeme popretkávať rituálmi.
Pre inšpiráciu uvádzam niektoré naše rituály:
- Počas adventu majú moje dievčatá nachystaný adventný kalendár a každý deň si z vrecúška vytiahnu úlohu či činnosť, ktorá je zameraná na spoločne strávený čas (napr. navarme si šálku horúcej čokolády, pripravme jedlé ozdoby vtáčikom, navštívme vianočné mestečko, postavme si snehuliaka, vytvorme vianočný pozdrav pre starých rodičov, pozrime si vianočnú rozprávku v posteli, upečme medovníky... pre viac nápadov pozrite IG: @rastiemespolocne)
- Každý večer si dievčatá vyberú vianočnú knihu, ktorú si spoločne prečítame. Pri staršej si v čase adventu čítame knihy rozdelené na kapitoly a vždy sa dychtivo tešíme na večerné pokračovanie.
Toto sú naše obľúbené knihy. Zároveň sú to tipy od nás: Snehová sestra a Vianočná koleda - kniha s kapitolami. Vianočné a zimné knihy - Kubko na horách, Ľúbim ťa viac ako Vianoce, Ako Grinč ukradol Vianoce, Luskáčik, Snehová vločka, Najkrajšie zimné rozprávky...
- Večer sa pochytáme za ruky, zapneme si v strede sviečku, pomodlíme sa a povieme, za čo sme vďační. Naučiť deti hľadať to pozitívne v každom dni je nesmierne dôležité a naučiť ich za to ďakovať je zručnosť, ktorá je v dospelosti veľmi cenná. I toto je bod, v ktorom dieťaťu odovzdávame hodnotu – byť vďačný.
- Keď príde manžel z práce, dáme si spoločnú kávičku (dievčatá nápoj Caro alebo horúcu čokoládu) a rozprávame sa, aký sme mali deň a aké sú naše dnešné plány.
- Dievčatá mi pomáhajú vytvárať mikulášske balíky pre starých rodičov.
- Chodíme do lesa chovať zvieratká.
- Navštívime vianočné mestečko.
- Darujeme hračky a šaty sociálne slabším rodinám.
- Adventné nedeľné rána sú špeciálne. Začínajú raňajkami v pyžame a vianočnou rozprávkou.
Toto je zlomok toho, na čo sa baby i my s manželom tešíme. Rituály (opakujúce sa činnosti), v ktorých si venujeme navzájom čas, nielenže robia život predvídateľným a tým pre deti bezpečným priestorom, ale práve tu sa vytvárajú spomienky na detstvo. (Pre viac vianočných tipov sleduj IG profil @rastiemespolocne)
5. UČME DETI OBDAROVAŤ
Tým, že učíme deti niekoho obdarovať, učíme ho zároveň tešiť sa z pocitu, ktorý v danej situácií prichádza. Tento pocit môže byť omnoho silnejší, ako radosť z vlastného darčeka. Zapájate deti do tvorby mikulášskych či vianočných darčekov?
Kam spomínané body vedú? K tomu, aby sme si pripomenuli o čom Vianoce naozaj sú. Zamerajme sa počas týchto sviatkov na HODNOTY, ktoré deťom predávame, na SPOLOČNÝ ČAS, ktorý venujeme RODINE. VYPNIME TECHNOLÓGIE a ZABUDNIME aspoň v advente na SOCIÁLNE SIETE, ktoré nám vytvárajú skreslený obraz o realite. A nezabúdajme, že MENEJ JE VIAC!
Drobné cvičenie na záver:
A teraz skúsme zavrieť oči. Predstavme si, že sú naše deti dospelé a sú z nich rodičia. Je predvianočné obdobie a v ovzduší cítiť čerstvý sneh a vianočnú atmosféru. Ľudia začínajú zdobiť svoje príbytky, v rádiu už počuť koledy a z kuchyne cítiť vôňu medovníkov, vareného punču a horúcej čokolády....
Čo v tejto predstave ešte vidíme? Ako sa naše dospelé deti správajú? Sú spolu s našimi vnúčatami? Stavajú vonku snehuliaka a smejú sa? Alebo hrajú spoločenské hry v obývačke? Pomáhajú deti mamine s pečením alebo ockovi s inštaláciou svetielok? Alebo sú rodičia stále niečím zaneprázdnení... snažia sa aby domácnosť bola dokonale vyzdobená, aby mali medovníky bezchybnú polevu alebo deti vidia svojich rodičov, ako sedia na sedačke a rolujú sociálne siete?...a kde sú naše vnúčatá? Sú spolu a rozprávajú sa? Alebo je každé vo svojej izbe na mobile či počítači? Čo robia? Čo hovoria? Čo sa v ich rodine deje? Sme tam i my rodičia?
Toto všetko vo veľkej miere závisí od nás a od rituálov, ktoré v tomto období s rodinou máme. Nezabúdajme na to, že deti sú našim zrkadlom a my ich vzorom. Nevieme aká bude doba o 20 či 30 rokov, ale vieme, že naše správanie, opakujúce sa rituály a hodnoty, ktoré im predávame ostávajú hlboko zakorenené v nich. Správajme sa preto tak, ako chceme, aby sa naše deti správali v budúcnosti. Žime podľa hodnôt a učme tieto hodnoty naše deti, aby ich mohli o pár rokov predať ďalej svojim deťom. Pamätajme na svoju predstavu a pokojne si ju zapíšme! Myslím si, že v nej nebolo množstvo darčekov, zhon, či technológie, ale to boli skôr záblesky spoločného času, smiechu, omamnej vône z kuchyne, fyzickej blízkosti... činností, ktoré si za peniaze nemožno kúpiť!
Napíš Komentár