Moja prvá detská knižnica

Pri zariaďovaní detskej izby sa vyšantia predovšetkým mamičky. Hľadajú ružovú skriňu pre dievčatko alebo „autíčkovú“ posteľ pre chlapčeka, boxy na hračky ladiace s nábytkom, tapetu so zvieratkami na stenu... Kam však pôjdu knihy?


Skôr ako nájdete ten správny kus nábytku na ich uskladnenie, pozrime sa spolu, na čo si treba dávať pozor pri prvej detskej knižnici.

1. Prvá knižnica

Možno vás prekvapí fakt, že už polročné dieťa by malo mať svoj vlastný priestor s knihami. Bábätko sa v tomto veku pohybuje predovšetkým lozením. Tento druh pohybu mu umožní dostať sa všade tam, kam mu je to dovolené. Aj do svojej prvej knižnice. Knihy by mali byť preto položené v najnižšej poličke, aby si bábätko mohlo vybrať jednu z nich, ktorá ho zaujme. Postupne, ako dieťa rastie a začne chodiť, knihy pribúdajú aj do vyšších políc.

 

2. Otvorená nízka polica

Áno, knihy sa dajú uložiť do škatúľ, pod posteľ, do stolíka. Ale najlepšou voľbou je otvorená polica či skrinka, z ktorej si dieťa dokáže samo vybrať obľúbenú knihu. Samozrejme treba zohľadniť aj vek dieťaťa. Ako sme už spomínali – bábätko, ktoré nechodí, by malo mať knihy na najnižšej polici, staršie dieťa na vyššej. Dôležitá je skutočnosť, že dieťa má možnosť samostatne rozhodovať pri výbere knihy bez pomoci rodiča, čo ho tiež motivuje k jej čítaniu.

 

3. Uloženie kníh

Dieťa si knihu vyberá podľa titulnej stránky. Práve tá je pri výbere knihy pre dieťa najdôležitejšia. Buď ho obrázok zaujme a dieťa po knihe siahne alebo naopak. Preto je veľmi dôležité, aby boli knihy v detskej knižnici uložené tak, aby dieťa videlo obálku knihy. Zároveň si trénuje pamäť – zisťuje, že kniha s takým obrázkom ukrýva v sebe známy príbeh.

 

4. Menej je niekedy viac

A platí to i pri knihách. Stáva sa vám, že vaša ratolesť dostane na Vianoce či narodeniny množstvo darčekov, s ktorými sa však vôbec nehrá? Ste z toho sklamaní? Je to z toho dôvodu, že dieťa sa nedokáže sústrediť na veľké množstvo podnetov. To isté platí aj pri knihách. Detská knižnica nemusí byť plná kníh. Jednoročným batoľatám stačí 4 – 5 obľúbených kúskov, dvojročným 8 - 10. Deti sa pri obmedzenom počte lepšie sústredia na výber knihy, ale tiež na samotné čítanie.

 

5. Pasívne vs. aktívne čítanie

Je vaše dieťa pasívnym či aktívnym čitateľom? Aký je v tom rozdiel? Väčšina rodičov vyberie knihu pre svoje dieťa a ukazuje mu v nej obrázky, ktoré spájajú s otázkami „Čo to je?“ alebo „Ako robí havko?“. Dieťa počúva rodiča a pasívne odpovedá na jeho otázky. To je pasívne čítanie. Aktívne čítanie dáva čitateľovi priestor. Dieťatko si samo vyberie knihu a ukazuje v nej na predmety či situácie, ktoré ho zaujímajú. A rodič mu o nich rozpráva. Takýto druh čítania dieťaťu v budúcnosti pomôže lepšie sa orientovať v texte a čítať s porozumením.

 

Pomohli sme vám pochopiť „čitateľský“ svet vášho drobčeka? Najdôležitejšia rada na záver – len keď bude pre rodiča čítanie samozrejmosťou, bude samozrejmosťou i čítanie pre jeho dieťa. A čo vy? Videlo vás vaše dieťa siahnuť po knihe?