Hypotonus a hypertonus u detí – rozhovor s fyzioterapeutkou

Niektoré bábätká sú menej aktívne, pôsobia oslabene a pohyb ich stojí viac úsilia. Iné sú naopak neustále napäté, podráždené a len ťažko sa dokážu uvoľniť. Za týmito prejavmi môže byť znížené alebo zvýšené svalové napätie – hypotonus či hypertonus, ktoré môže ovplyvniť motorický vývin dieťaťa.

S fyzioterapeutkou Terezou Šimovičovou sme sa rozprávali o prvých signáloch, ktoré by si mali rodičia všímať, aj o tom, kedy je vhodné vyhľadať odbornú pomoc. Fyzioterapeutka približuje, ako s deťmi a rodičmi pracujú v programe Baby Balance.

V rozhovore sa dočítate:

• ako sa prejavuje hypotonus a hypertonus u bábätiek
• ktoré prvé signály by si mali rodičia všímať
• ako motorické míľniky súvisia so svalovým tonusom
• kedy je vhodné vyhľadať fyzioterapeuta alebo neurológa
• ako správne manipulovať s bábätkom a podporiť jeho pohybový vývin
• ktorým polohám, pomôckam a pohybom sa radšej vyhnúť
• ako prebieha fyzioterapeutické vyšetrenie dieťaťa zamerané na svalový tonus
• ako s deťmi a rodičmi pracujú v programe Baby Balance

Čo znamená znížené alebo zvýšené svalové napätie – hypotonus a hypertonus – u detí a prečo oba prípady predstavujú problém?

Najprv je dobré vysvetliť, čo vlastne svalový tonus je. Je to stále napätie svalov v tele, prítomné aj v pokojovom stave. Ideálne je, keď sú svaly v normotonuse – teda nie sú ani príliš napäté, ani oslabené. Pri hypertonuse je svalové napätie zvýšené: svaly sú v konštantnej aktivite, napnuté a tuhšie. Pri hypotonuse je to naopak – sval nedokáže správne pracovať vo svojej sile, je konštantne oslabený a telo tak nedokáže udržať správne centrované nastavenie vo všetkých kĺboch.

Ako sa u detí prejavuje hypertonus?

Hypertonické deti bývajú plačlivejšie, veľmi predráždené, v stálom napätí a v kŕči. Často sa to vyskytuje u detí s problémami trávenia, refluxami a kolikami. Bábätká sa v podstate týmto napätím tela udržiavajú určitým spôsobom v bezpečí. Vedia sa hýbať aj skôr, než by zodpovedalo ich veku – dokážu sa napríklad predčasne pretočiť – ale vždy sú pritom v kŕči, svaly nevedia uvoľniť, zrelaxovať. Sú veľmi tenzné, rýchlo predráždené, zvyknú dlho plakať, plač ich vyčerpáva a dostávajú sa do začarovaného kruhu, z ktorého sa bez pomoci nevedia dostať. Zvýšené napätie sa najčastejšie týka rúčok a nožičiek, zriedkavejšie aj bruška.

Ako sa u detí prejavuje hypotonus?

Hypotonické deti sú väčšinou pokojnejšie, statické – veľmi rady ležia, menej sa hýbu, majú problém motoricky sa prejavovať, hrať sa, chytať hračky, o okolie nemajú taký veľký záujem. Aj keď majú v poriadku centrálnu nervovú sústavu, ich telo ich v pohybe trochu brzdí. Preto je potrebné tieto deti počas dňa čo najviac stimulovať, aktivizovať im svaly, aby sa mohli dostatočne motoricky rozvíjať. Zároveň je veľmi dôležité si uvedomiť, že oneskorený psychomotorický vývin úzko súvisí aj s jemnou motorikou, kognitívnymi schopnosťami a celkovým napredovaním dieťatka.

Môže mať dieťa slabší trup, ale zároveň tuhé končatiny?

Áno, bohužiaľ sa to stáva – hovoríme tomu centrálna hypotónia a akrálna hypertónia. Býva to časté pri diastáze, kolikách a refluxoch: dieťa si preťažuje krčné svaly, ručičky a nožičky, aby si vďaka nim udržalo stabilitu na podložke, pretože si neposilňuje stred tela, ale kompenzuje si to prostredníctvom končatín. Ide o zmiešaný tonus, ktorý je o niečo náročnejší na terapiu – základom je uvoľniť ruky napríklad masážnymi technikami, čo najviac dieťa polohovať a relaxovať a súčasne intenzívne posilňovať stred tela, teda bruško.

Niekedy ľudia zvyknú hovoriť o "lenivejšom" bábätku. Existujú vôbec lenivé bábätká a líšia sa od bábätiek s hypotonusom?

S tvrdením, že "lenivé bábätko" existuje, v podstate nesúhlasím. Je to nebezpečné zjednodušenie. Ak je dieťa hypotonické, neznamená to, že je lenivé. Hypotonické dieťa môže byť aj dieťa, ktoré jednoducho nemá dostatok stimulov, pretože rodičia nie sú dostatočne informovaní, ako s ním pracovať a čo už v danom veku dokáže robiť. Niekedy aj lekári povedia, že dieťa ešte "má čas", no tak to nie je. Je potrebné, aby pracovalo a posúvalo sa motoricky tam, kam má. Motorika výrazne ovplyvňuje psychickú stránku, jemnú motoriku aj neskoršie schopnosti ako učenie, písanie, kreslenie či vnímanie okolia. Ak dieťa danú vec v príslušnom veku nezvláda, treba ho stimulovať a pracovať s ním, nie čakať, že z toho vyrastie.

Existuje nejaký ďalší mýtus o hypotonuse alebo hypertonuse, s ktorým sa v praxi stretávate najčastejšie?

Pri hypotonuse je to presne ten mýtus, ktorý sme práve spomínali – teda že dieťa je len lenivé a vyrastie z toho samo, tak mu treba dať čas. Toto nie je pravda – treba s dieťaťom pracovať, aby sa v ďalších vývojových štádiách a míľnikoch jeho telo lepšie nastavilo a fungovalo, inak sa problém môže dlhodobo prehlbovať.

Pri hypertonuse ma úprimne žiadny konkrétny mýtus nenapadá.

Kedy sa tieto problémy môžu prvýkrát u bábätka prejaviť? V akom veku?

S hypotóniou aj hypertonusom sa dieťa môže priamo narodiť – môže ísť o genetickú predispozíciu po rodičoch alebo starých rodičoch, prípadne o pridruženú diagnózu spojenú s neurologickým nálezom, ktorej hlavným znakom je práve zmenený tonus. Vo väčšine prípadov sú novorodenci v prvých mesiacoch trochu hypertonickí a postupne sa ich svalový tonus uvoľňuje smerom k normotonusu – v niektorých prípadoch je to teda aj fyziologické. Dôležité je dať to vždy zhodnotiť pediatrovi, neurológovi alebo fyzioterapeutovi, aby sa nič nezanedbalo.

Aké prvé prejavy by si rodičia mali všímať u svojich detí?

Pri hypotonuse sú to deti, ktoré sú "rozliate" v priestore – ako ich položíte, tak zostanú, takmer sa nehýbu, nedvíhajú nožičky ani ručičky, nožičky majú viac roztiahnuté do polohy žabky. Ide najmä o novorodenecké obdobie a prvé týždne, kedy sa tento stav v podstate nemení. Pri hypertonuse je dieťa naopak veľmi napnuté, nevie sa uvoľniť – treba si všímať, či nastáva aspoň nejaká doba počas dňa, kedy dokáže svoju polohu zastabilizovať a relaxovať, alebo je v tenzii nonstop. V oboch prípadoch je vhodné poradiť sa s odborníkom na psychomotorický vývin, prípadne priamo s fyzioterapeutom.

Akú úlohu zohrávajú motorické míľniky pri odhalení problému so svalovým tonusom? Kedy by malo dieťa primerane držať hlavičku, otáčať sa, sedieť a liezť?

Motorické míľniky sú pre nás meradlom, či má dieťa väčšiu motorickú odchýlku, alebo nie. Presné rozhranie sa medzi odborníkmi líši, ale plus-mínus sa zhodujeme v odchýlke do 6–8 týždňov.

• 3. mesiac – dieťa by malo vedieť stabilizovane ležať na chrbátiku, chytať hračku na stred tela a pritom mať zdvihnuté nožičky, tak aby vedelo symetricky ležať; na brušku by malo zvládať "pásť koníky" – trojbodovú oporu rúk s oprením o lakte
• 4.–5. mesiac – začiatok skríženeho vzoru. Z pohľadu fyzioterapeuta, ale aj z hľadiska vývoja CNS, je to najvýznamnejší diferencovaný pohyb. Dieťa začína siahať na hračky cez stred tela, teda dokáže pravou rukou chytiť predmet na ľavej strane a naopak. Vtedy sa prepája ľavá a pravá hemisféra cez corpus callosum, dieťa začína diferencovane používať ruky a nohy
• 6. mesiac – dieťa by malo byť v druhom vzpriamení, čiže v opore o dlane
• okolo 7. mesiaca – nastupuje plazenie
• 8.–9. mesiac – šikmý bočný sed, alebo u niektorých detí najprv lezenie po štyroch
• okolo 1. roka – nastupuje bipedálna samostatná chôdza; norma je do 18. mesiaca, po tejto hranici už treba dieťa dôkladnejšie vyšetriť. Niekedy sa to stáva u hypotonických detí, ktoré potrebujú viac času, kým sa cítia stabilne na oboch nohách

Popri tom sledujeme aj ďalšie míľniky – pivotovanie, symetriu otáčania, plazenia, sedenia a štvornožkovania. Dôležité je, aby v prvom roku dieťa robilo všetky pohyby na obe strany rovnako, bez preferencie jednej strany – v tomto veku ešte nevieme, či bude pravák alebo ľavák, a ak necháme dieťa stále preferovať jednu stranu, zvyšujeme pravdepodobnosť, že sa táto strana skutočne stane dominantnou.

Kedy by mali rodičia pri motorickom vývine dieťaťa spozornieť a obrátiť sa na pediatra alebo fyzioterapeuta, aj keď si ešte nie sú istí, či ide o problém?

Je dôležité, aby motorický vývin dieťaťa zhodnotil pediater aj fyzioterapeut. V rámci projektu Baby Balance máme aj seminár pre budúcich rodičov "Začiatky s bábätkom", kde vysvetľujeme, ako má približne vyzerať novorodenec a čo si majú všímať – či je dieťa pokojné alebo nie, ako najradšej spáva, či nepreferuje len jednu stranu. Ak je plačlivé, tak v ktorom čase, a ako mu pomôcť, ako okúpať novorodenca, ako spríjemniť kúpanie bábätku, ako správne manipulovať s novorodencom.

Odborníka by som vyhľadala v momente, keď to už aj mama cíti, že niečo nie je v poriadku – materská intuícia je veľmi často prvým signálom. Treba mamám dôverovať; keď cítia, že niečo nesedí, väčšinou na to majú aj dôvod. Máme veľa mamičiek, ktoré prídu preventívne, aby sa upokojili. Potom prichádzajú, aby predišli asymetriám a pracovali s bábätkom čo najvhodnejšie od narodenia. Dnešní rodičia sú veľmi informovaní a uvedomelí, sledujú odborné materiály aj sociálne siete fyzioterapeutov a poradcov psychomotorického vývinu. Aj keď sa niekedy pediatrovi zdá obava rodiča prehnaná, je lepšie ísť sa preventívne ukázať odborníkovi, ktorý sa venuje tým najmenším, aby on zhodnotil, či je všetko tak ako má byť, a nečakalo sa príliš dlho.

Čo by mal byť prvý krok rodiča v momente, keď si všimne, že jeho dieťa môže trpieť zmeneným svalovým napätím?

Prvým krokom je upozorniť pediatra – ten by mal zhodnotiť, či ide o hypertonus alebo hypotonus, a nasmerovať rodiča ďalej: buď na neurológiu, aby sa vylúčila iná príčina, alebo priamo k fyzioterapeutovi. K štátnemu fyzioterapeutovi je potrebný výmenný lístok od pediatra, zatiaľ čo k súkromnému môže rodič prísť kedykoľvek na vlastné náklady. Osobne by som neváhala ísť čo najskôr aj k súkromnému fyzioterapeutovi, bez čakania na výmenný lístok, pretože prvý rok života je z hľadiska motorického vývinu veľmi rýchly. Čím dlhšie sa problém zanedbá, tým horšie potom dieťa spolupracuje pri terapii.

Ako prebieha fyzioterapeutické vyšetrenie dieťaťa s podozrením na zmenený svalový tonus?

Začíname odobratím anamnézy, na základe ktorej vieme, na čo sa ďalej pýtať a čo sledovať, prípadne aké vyšetrenia už dieťa u iných špecialistov absolvovalo. Keď si dieťa na náš priestor aj na mňa ako terapeutku zvykne, začnem s ním komunikovať a snažím sa ho vyzliecť, ideálne aj z plienky. Rodičov najprv poprosím, aby nám dieťa nechali voľne, spontánne sa hýbať – odpozorujeme spontánnu motoriku. Dieťa položíme na chrbátik a sledujeme, ako sa prejaví: zdvihne nožičky, siahne po hračke, pretočí sa – a najmä akým pohybovým vzorcom to robí, či ide o ideálny alebo neideálny vzorec.

Pokračujeme vyšetrením pohmatom – skúšame nožičky, ručičky, robíme polohové testy, prípadne testy na hypermobilitu či hypotóniu.

Nakoniec použijeme rôzne pomôcky – overball, valec, podložku, prípadne len naše ruky – a inštruujeme rodičov, ako s dieťaťom pracovať doma, či už v ľahu na chrbátiku, na brušku, v sede, na štyroch alebo v stoji.

Kedy je fyzioterapia dostatočná a kedy je potrebné aj neurologické vyšetrenie?

Som za to, aby každé dieťa s výraznejšou zmenou svalového tonusu absolvovalo aj vyšetrenie u neurológa, ktoré vylúči metabolickú alebo neurologickú poruchu. Ak sa potvrdí, že ide "len" o znížené alebo zvýšené svalové napätie tela, vieme reagovať správnymi uvoľňovacími alebo posilňovacími technikami bez potreby intenzívnych rehabilitačných pobytov – dôležité je potom najmä to, ako rodičia s dieťaťom manipulujú, dvíhajú a ukladajú ho počas celého dňa doma.

Podľa mňa je ideálna spolupráca pediatra, neurológa a fyzioterapeuta – nemalo by to byť buď-alebo. Keďže na neurologické vyšetrenie sú niekedy dlhé čakacie doby, odporúčam prísť skôr k fyzioterapeutovi, ktorý zhodnotí, či ide o základnú hypotóniu či hypertonus, s ktorou vieme pracovať sami, alebo je potrebná aj intervencia neurológa a prípadne intenzívnejšia rehabilitácia. Ide o multidisciplinárny prístup – nikdy netvrdím, že viem všetko, a rada odporučím kolegov z iných odborov, aby sa na dieťa pozrelo z každej strany.

Čo môže rodič urobiť doma, aby bábätku pomohol? Pomôže masírovanie pri hypertonuse, prípadne podporné cviky pri hypotonuse?

Najdôležitejšie je venovať sa dieťaťu vedome. Zásadný je v prvých rokoch života kontakt medzi rodičom a dieťaťom. Takže venovať sa dieťaťu je to najlepšie, čo môže rodič doma robiť.

No aby som presnejšie odpovedala na otázku: masírovanie pri hypertonuse určite pomáha – ide o uvoľňujúcu masáž, ideálne v pokojnej, relaxačnej atmosfére. Masírovanie by malo prebiehať smerom od veľkých kĺbov k malým. Pri hypotonuse je to naopak – masírujeme od malých kĺbov smerom k veľkým, pretože chceme svaly "nabudiť". Rada používam výraz, že hypotonické bábätko potrebujeme trošku viac "mačkať ako citrón", intenzívnejšie stimulovať. Pri hypertonuse je naopak vhodné byť jemnejší a skôr vyhladzovať.

Čo by rodičia určite nemali robiť?

Nemali by nútiť dieťa do pohybov a polôh, na ktoré ešte nie je vývinovo pripravené. Neodporúčam používať chodítka ani hojdátka. Deti sa v nich dokážu rozhojdávať nohami a tým si ich môžu preťažit.

Extrémom je preťažovanie dieťaťa – niektorí rodičia sa snažia cvičiť s ním príliš intenzívne, čím ho prestimulujú. Používajú tiež veľké množstvo hračiek, digitálnych "pomôcok", ktorými chcú nahradiť samých seba. Dieťa je potom stále predráždené z prebytku vonkajších stimulov. Terapiu aj hru treba dávkovať postupne. V Baby Balance sa snažíme, aby sa rodičia s dieťaťom hrali v správnych pozíciách a ponúkali mu vhodné hračky tak, aby ho to bavilo a nebolo to pre neho frustrujúce. Ak s dieťaťom začneme pracovať od narodenia, naša spoločná cesta je hladšia a pokojnejšia, hravá a usmievavá. Moja rada je nečakať dlho a prísť radšej zbytočne ako neskoro do poradne psychomotorického vývinu alebo k nám na Fyzio.

Čo pri týchto svalových problémoch rodičia často podceňujú?

Rodičia často nedostanú informáciu, že novorodenec sa v podstate "rodí nezrelý" a potrebuje ešte približne tri mesiace, kým sa adaptuje na vonkajšie prostredie. Práve v tomto období by sme mu mali veľmi pomáhať pri polohovaní.

Ďalšia vec, ktorú rodičia často nevedia, je, že manipulácia s dieťaťom 24 hodín denne je kľúčová – ako ho chytať, zdvíhať, ukladať, aby sme nesprávnym zaobchádzaním hypotonus ani hypertonus ešte viac neprehlbovali.

Pri míľnikoch tiež platí, že hoci prvé vzpriamenie by malo nastať okolo 3. mesiaca, ak dieťa ešte nedokáže udržať dobrú, stabilizovanú pozíciu na chrbátiku, nie je úplne vhodné, aby veľa času trávilo samo na brušku bez pomoci – bude to pre neho neideálna a preťažujúca poloha, ktorá jeho stav môže ešte zhoršiť. Aj keď rodičia hovoria, že ich dieťa zvládne ležať na brušku aj 20–30 minút, trojmesačné dieťa túto dobu na brušku nepotrebuje. Trojmesačné dieťa potrebuje najmä dobre pracovať na chrbátiku – byť centrované, stabilizované, otáčať hlavičku na obe strany – a viac času by sme s ním mali tráviť skôr v bočnom vzpriamení. Práve tam sa lepšie posilňuje stred tela a vzpriamovacie mechanizmy od spodných kĺbov – bedrového aj ramenného.

Aké hračky alebo pomôcky môžu dieťaťu pomôcť pri prirodzenom pohybovom vývoji?

Na začiatok sú vhodné malé plastové pinzety, hryzátka, kolieskové hračky jednoduchých tvarov. S vekom by mali byť hračky komplexnejšie, priestorové. Veľmi obľúbené sú deravé loptičky Oball, do ktorých sa dá čokoľvek zastrčiť alebo priviazať o ne šnúrku, čím sa dajú vymyslieť rôzne varianty použitia. Na úchop a pretáčanie sú dobré hrazdy, na ktorých sú upevnené hračky a je možné ich posúvať do strán.

Na oporu rúk sú vhodné vodné podložky so zvieratkami, ktoré sa pri dotyku pohybujú. Dobré sú aj Orthopuzzle. Tie sa využívajú najmä u začínajúcich chodcov, ale vieme ich využiť aj na zlepšenie propriocepcie v ručičkách. Na koordináciu sú dobré vkladacie hračky, kde treba vyberať, vkladať, pretáčať. Jemnú motoriku podporuje všetko, čo dieťa uchopuje menším úchopom – trojprstovým, pinzetovým alebo kliešťovým: drobné predmety na vkladanie, navliekanie krúžkov. Veľa vhodných predmetov nájdete priamo v domácnosti, najmä v kuchyni – kuchynský riad je pri hre s deťmi naozaj univerzálny.

Má zmysel začať s fyzioterapiou aj v neskoršom veku dieťaťa? Napríklad, keď si rodič u dieťaťa v predškolskom veku všimne slabšiu jemnú motoriku, horšiu koordináciu alebo problémy s držaním tela.

S fyzioterapiou má zmysel začať kedykoľvek, aj v dospelosti – veď aj my ako dospelí máme rôzne asymetrie, problémy s nohami, chrbtom, či migrénami, ktoré sa väčšinou začínajú už v detstve. Ideálne je riešiť problém hneď, ako sa zistí – prípadne doplniť ho podpornými cvičeniami. Pri horšej jemnej motorike, koordinácii alebo problémoch s učením existujú aj špecializované centrá, ako napríklad AVARE, ktoré sa venujú bilaterálnej integrácii.

Keď je oslabený stred tela a dieťa začína chodiť do škôlky, veľmi často sedí vo "W-sede". Ak je bruško oslabené, treba sa vrátiť k posilňovacím cvičeniam, správnemu nastaveniu sedu aj domáceho prostredia – aby dieťa nesedelo len na zemi, ale občas aj na stoličke, oprené o sedacie hrboly, s narovnaným trupom. Vhodná je aj dychová rehabilitácia, ktorá správne aktivuje bránicu.

Podľa mňa by sa dieťa malo kontrolovať pri každom väčšom životnom míľniku – pri nástupe do škôlky, v predškolskom veku, keď sa kontrolujú nohy, správne držanie tela a prípadná skolióza, a neskôr aj u väčších detí a tínedžerov, kde sa často objavuje predsunuté držanie hlavy alebo hrbenie sa. Fyzioterapia je podľa mňa súčasťou života od narodenia až do vysokého veku.

Ako v programe Baby Balance pracujete s deťmi, ktoré majú prejavy hypotonusu alebo hypertonusu?

Program Baby Balance sa skladá z viacerých podprojektov: skupinových cvičení, ktoré sú našimi hlavnými, pedagogicky orientovanými cvičeniami, poradne psychomotorického vývinu, kde sa poradkyne detailne venujú dennému režimu bábätka a poradia rodičom, ako s ním manipulovať, a Baby Balance Fyzio, kde riešime konkrétny motorický problém s dieťaťom.

Pracujeme multidisciplinárne – dieťa, ktoré k nám prišlo napríklad od pediatra pre hypertonus či hypotonus, posielame na fyzioterapiu, ale zároveň aj na skupinku, kde sa podporuje nielen motorika, ale aj psychokognitívny vývin a jemná motorika. Na hodinách sa lektorky s mamičkami rozprávajú aj o témach ako spánok, dojčenie, strava, odplienkovanie, prvé príkrmy či stratégie výchovy, napríklad ako pristupovať k plačlivému dieťaťu. Ak dieťa potrebuje viac podpory v motorike, odporúčame pravidelnú fyzioterapiu, prípadne doplnenie o poradňu psychomotorického vývinu, a v prípade potreby posielame aj ku kolegom z iných odborov. Snažíme sa pracovať s dieťaťom komplexne – po motorickej aj psychickej stránke, vrátane manipulácie, jemnej motoriky a stimulácie zmyslov.

Ako vyzerá typická lekcia alebo stretnutie v Baby Balance?

Stretnutie v Baby Balance je skupinové cvičenie. Najmenšie deti od 3 mesiacov majú hodinu zameranú viac na motorické zložky. Staršie deti, ktoré sa dostávajú do fázy väčšieho objavovania okolia označovanej ako "mini explorer", sa venujú aj výchovným a vzdelávacím témam – od farieb, povolaní, zvierat, jedla až po ročné obdobia. V lete bývajú kratšie kurzy letného balansovania.

Každá hodina má úvodný rituál privítania s mackom a na záver sa s ním zase lúčime – deti to už poznajú. Po privítaní ide rozcvička, hlavná časť hodiny, rituálne záverečné aktivity. Aktivity treba často meniť, pretože mladšie deti sa nevedia dlho sústrediť a bábätká nevydržia dlho cvičiť. Popri motorike sa preberajú aj jemnomotorické funkcie, aké hračky používať v danom veku, odplienkovanie, kojenie, spánok, výchova.

Baby Balance nie je len o pohybe – v názve máme "balance", vo všetkom hľadáme rovnováhu. Sme komplexný pedagogický projekt, ktorý vznikol a rokmi sa vyvíja pod vedením Sašky Ragas, je doplnený prednáškami pre rodičov. Ku každej téme dostávajú rodičia aj newsletter s popisom aktivít z hodiny, vysvetlením prečo a ako sa robia a ako ich tréning zopakovať doma. Témy sa menia približne raz mesačne.

Baby Balance Fyzio je o individuálnych stretnutiach, spravidla raz za mesiac, v niektorých prípadoch sú terapie aj na týždennej báze, alebo ešte častejšie. V rámci terapie sa snažíme dieťa dostať do ideálnych pozícií – posilniť oslabené alebo uvoľniť hypertonické svaly, korigovať asymetrie a postupne smerovať dieťa k ideálnejšiemu, symetrickému a centrovanému motorickému vývinu bez odchýlok.

Akú úlohu majú v Baby Balance rodičia? Čo všetko sa počas programu učia, aby vedeli dieťa podporovať aj doma pri bežných denných situáciách?

V prvých rokoch života sú rodičia obrovskou súčasťou vývoja dieťaťa. Mali by byť prítomní a vedomí – tráviť s dieťaťom čas plnohodnotne, netráviť ho pri telefónoch, počúvať dieťa, reagovať na jeho otázky a nenechávať ho bez odpovede. Súčasťou prvých stretnutí je poskytnúť rodičom čo najviac informácií aj o vzťahovej väzbe medzi rodičom a dieťaťom.

Rodičia sa snažia navnímať, čo sa robí na hodinách, a počas týždňa doma pokračovať v práci na daných témach – aby dieťa pokročilo napríklad v komunikácii, vydávaní zvukov, pomenúvaní zvierat, ovocia, zeleniny, farieb a podobne. Dopĺňame to prednáškami a newsletterami, aby sa rodičia dozvedeli viac teórie, a natáčame aj inštruktážne videá k jednotlivým témam a cvikom, keď sa niečo nedá stihnúť priamo na hodine. Projekt sa v tomto smere neustále rozvíja, aby boli rodičia informovaní čo najkomplexnejšie.

Je Baby Balance vhodný aj pre rodičov, ktorí si nie sú istí, či ich dieťa naozaj potrebuje fyzioterapiu?

Áno. Lektorky, ktoré vedú skupinové cvičenia od 3 mesiacov, sú vyškolené tak, aby vedeli rozoznať odchýlky od ideálneho motorického vývinu a v prípade potreby na to rodiča upozornili. V rámci projektu máme aj poradňu fyzioterapie či psychomotorického vývinu, kam dieťa odporučíme. Je už na rodičovi, či túto možnosť využije, alebo sa vydá inou cestou. Ak si lektorky na skupinke všimnú, že dieťatko nenapreduje tak, ako by malo, zisťujú, ako pokročili rodičia v riešení daného problému. A s jemnym pristupom ich opäť upozornia, aby sa išli opýtat fyzioterapeuta, či je všetko v poriadku.  Následne, ak k nám dieťa príde, komunikujeme – fyzioterapeutky aj poradkyne PMV s lektorkami – o danom dieťatku a odovzdávame si informácie, čo s ním majú viac robiť na hodine. Prípadne sú rodičia dostatočne poučení, čo majú na hodinách robiť alebo čomu sa majú vyhnúť.

Každé stretnutie v skupine je pre rodiča pozitívnou skúsenosťou, pri ktorej sa vždy niečo nové naučí. Baby Balance je pre nás komplexnejší prístup k rodičom, ktorý sa neustále snažíme rozvíjať a dopĺňať o nové informácie, aby rodičom pomáhal čo najviac.

Zdroj foto: Baby Balance