Podporte rozvoj detskej reči modelovaním slov a viet

Učiť dieťa rozprávať môže byť pre niektorých rodičov tvrdý oriešok. V tomto článku vám logopedička Lea Krčmáriková predstaví komunikačnú stratégiu, kedy rodič dieťaťu namodeluje, čo by mohlo v danej situácii povedať.


Opakovanie je základný princíp učenia jazyka. Malé deti sa narodia a sú schopné sa naučiť všetky jazyky na svete. Nenarodia sa ako slovensky hovoriace, také sa z nich len stávajú, pretože vyrastajú v prostredí, kde počujú slovenské slová, slovenský prízvuk, slovenské kombinácie slabík. Postupne, ešte oveľa skôr ako začnú používať prvé slová, začnú sluchom diferencovať a rečovými oblasťami v mozgu spracovávať, čo sú slová, čo sú neverbálne zvuky okolia, a postupne začnú zameriavať svoju pozornosť najmä na komunikáciu a slová, ktoré počujú. Preto je veľmi dôležité modelovať deťom slová, ktoré chceme, aby začali používať.


Modelovanie je komunikačná stratégia, kedy namodelujeme dieťaťu to, čo by mohlo v danej situácii povedať.  Modelovanie môžeme použiť vo všetkých fázach vývinu reči, už od jednoslovných výpovedí až po vety či súvetia, prispôsobujeme ho vždy úrovni dieťaťa. Modelovať  sa odporúča vždy maximálne  o úroveň vyššie, ako je úroveň reči dieťaťa. To v praxi znamená, že ak dieťa hovorí v jednoslovných prehovoroch (havo, papuče, bábu...) my mu môžeme modelovať v dvojslovných prehovoroch (aha havo, tatove papuče, chcem bábu).

Ak neverbálne dieťa plače a ukazuje pritom na fľašu s čajom, namiesto našej otázky: „Chceš čaj? Prosíš si piť?“ modelujeme dieťaťu, čo by mohlo povedať : „čaj“, „piť“, „fľašu“. Je dobré ešte upozorniť na veľmi všeobecné slovíčka ako DAJ, PROSÍM, TOTO, ktoré potom dieťa môže použiť pri čomkoľvek, čo si bude pýtať. Vždy je lepšie označiť predmet alebo činnosť čo najpresnejším výrazom (slovom).

Pri starších deťoch, ktoré už rozprávajú, môžeme modelovať aj správnu gramatiku. Dieťa zatiaľ používa pri komunikácii dvojslovné prehovory, takže, keď zbadá koníka, povie: „Vidím koník.“ Rodič môže modelovať: „Áno vidíš koníka.“ Potom dieťa ukáže na koníka a povie: „ Koník+ zvuk cválania.“  Rodič opäť modeluje: „Koník cvála. Ujo sedí na koníkovi. “


Modelovanie je vynikajúca stratégia pri čítaní obrázkových kníh, kedy namiesto otázok:“ Kto je to? Čo je to? Čo robí?“  Dieťaťu modelujeme: „To je havo. Havo hav hav. Havo búva.“ Práve modelovaním toho, čo chceme od dieťaťa počuť, mu pomáhame učiť sa dané slová, pretože dieťa sa učí opakovaním. Preto, ak dieťa bude neustále počúvať naše otázky, môže sa stať, že keď znovu budeme čítať knižku, tak dieťa ukáže na čokoľvek v knižke s otázkou: „Čo je to?“ Keďže práve to najčastejšie počulo pri čítaní.

Skúste každý deň vymeniť aspoň jednu otázku, ktorú dieťaťu kladiete, za modelovanie toho, čo chcete od neho počuť, až kým nezačnete prirodzene modelovať dieťaťu slová a vety. Sledujte, ako sa jeho komunikácia rozvíja.



https://www.instagram.com/mama.tata.bac/