7 tipov ako dieťatku uľahčiť nástup do škôlky

Nástup dieťaťa do škôlky je pre neho aj pre matku veľkou zmenou, ktorá môže byť emočne náročná. Tento článok prináša sedem tipov, ako dieťa na túto životnú etapu pripraviť a uľahčiť mu adaptáciu na nové prostredie.

Nástup do škôlky je veľká vec. Tak ako pre dieťa samotné, tak i pre mamu. Doteraz tvorili jednotu, všetko robili spolu alebo aspoň vedľa seba. Zmena je to naozaj veľká. Pre dieťatko je to väčšinou prvá integrácia do spoločnosti.Ako dieťaťku túto zmenu uľahčiť a ako ho, čo najlepšie pripraviť?  Nech sa páči, tu je niekoľko tipov a rád.

1. Odrazovým mostíkom je psychická pohoda matky.

Keď je mama pokojná a stotožnená so skutočnosťou nechať dieťa v opatere škôlky, je pevná v rozhodnutí, tak dieťatko tento signál zachytí a bude mu akou takou základňou pri emočne náročnom nástupe.

2. Úprimnosť.

Nesnažte sa škôlku za každú cenu glorifikovať. Nesľubujte dieťatku nič, čo nemôžete zaručiť (pani učiteľka bude milá a usmiata..., budeš mať plno kamarátov ...). Váš syn alebo dcéra vám plne dôverujú a veria Vašim slovám, nesklamte ich dôveru. Popisujte škôlku reálne, nevymýšľajte si. Aj vety typu, bude tam veľa nových hračiek, si radšej odpustite. Táto informácia dieťa až tak veľmi nezaujíma. Zoznámte ho radšej s režimom dňa v škôlke, čo sa tam bude diať a v akom slede. Aj to, aké rituály budete spolu robiť od začiatku dňa a ako prídete spolu do škôlky. Rituály dávajú deťom pocit istoty, dokážu predvídať a nie sú potom bezmocné. Toto všetko môžete zakomponovať i do hry "na škôlku". Vhodným pomocníkom vám môže byť rovnako detská kniha so škôlkárskou témou. Tie vám vytipujeme v samostatnom článku.

3. Nedpredlžujte zbytočne čas lúčenia v šatni.

Ale zároveň ani neunikajte zo šatne ako lupič, ktorý nechce, aby je ho odchod dieťatko videlo. Zmiznúť, či tváriť sa, že idete len na okamih preč, nie je správne. Doprajte si svoju rozlúčku, aká je najláskavejšia pre vášho drobca, a potom sa už musí ísť.

4. Nechajte mu čas len na škôlku bez krúžkov

V čase adaptácie a kým si celkovo dieťatko na škôlku zvykne, rozhodne nevnášajte do jeho programu dňa krúžky a iné riadené voľnočasové aktivity. Niektoré deti prichádzajú zo škôlky domov emočne veľmi unavené a jediné, čo ešte zvládne je hra, pri ktorej ich nikto neorganizuje a môžu si robiť čo chcú. Ak sa dieťatko bude nevyhnutne zúčastňovať nejakej ďalšej aktivity, potom by bolo ideálne, aby táto aktivity prebiehala spolu s mamou resp. rodičom.  

5. Môžete dať dieťatku návod,

ako si v škôlke poradiť s bežnými situáciami, od zlepšovákov pri obliekaní cez vyjadrenie svojich potrieb vo vzťahu k učitelke, či spolužiakom.

6. Nebuďte prekvapení,

ak prvé dni prebehnú relatívne pokojne a až následne vás Vaše dieťatko za hurónskeho vreskotu pevne chmatne okolo krku a nebude chcieť, aby ste odišli. Niektorí sa zo začiatku rozkukávajú a keď zistia, že mama to myslí vážne, začnú prejavovať evidentný nesúhlas.

7. Dodržujte dané sľuby.

Nehovorte dieťatku, že poň prídete niekedy po obede, keď v skutočnosti prídete až pred záverečnou. Dieťa sa na váš sľub upriami a akýkoľvek čas od obeda už bude k nevydržaniu, nehovoriac o narušení jeho dôvery k vám.

A nezabúdajte, že každým dňom to bude lepšie a lepšie. Treba byť láskavý, empatický a pevný v postojoch a rituáloch.

Pre prváčika je čas strávený v školke emočne veľmi náročný. Doslova sa nadrie a je unavený. Príde domov, do dôverného prostredia, a tam potrebuje zväčša ešte trošku vypustiť napätie nahromadené z celého dňa. Organizované hry a činnosti v škôlke mu dajú zabrať. Okrem aspektu čo budeme robiť, tu pribúda i aspekt ako to budeš robiť alebo robí sa to presne takto. Škôlkár je riadený do činnosti, plus pri samotnej činnosti je opäť vedený ako túto činnosť vykonávať. Deti sú usmerňované ako majú tancovať, ako majú kresliť, akou farbou majú kresliť a podobne. Okrem základných pravidiel a príkazov musia robiť veci tak, ako to chce niekto iný.

Keď je to aspoň trochu uskutočniteľné, umožnime im slobodne a intuitívne sa v aktivite či hre prejavovať a rásť podľa seba, bez šablón, samozrejme pri rešpektovaní bezpečného priestoru a ohľaduplnosti voči ostatným. Popustiť od permanentne nabitého skupinového programu, a dať väčší priestor individualite dieťaťa, priestor pre jeho samostatnú činnosť, kedy ho nebude nikto nútitť, organizovať, riadiť, ani radiť ako má veci robiť, ale pôjde výlučne podľa seba. V týchto momentoch si budú môcť aj málinko emočne vydýchnu, a spracovať ľahšie deň strávený v škôlke.

Kto sa sebarealizuje v hre, ten nemá kedy neposlúchať. Keď je dieťaťu daný podnetný priestor s jasnými pravidlami, prirodzene ho vypĺňa a tvorí. Tvorí podľa seba a testuje, čo dokážem, s čím si poradím. Zbiera silu a sebadôveru do obdobie "keď budem veľký". Ide najmä o to rešpektovať dieťa a jeho individualitu. Iste, štátne škôlky sú limitované systémom a pravidlami danými zhora viac ako škôlky súkromné. No i tak rozhodujúca je osoba učiteľky, tá môže v rámci daných limitov svojim osobným pôsobením, nápadmi a tvorivosťou vybudovať prostredie rešpektujúce detskú dušu v rozlete a podporiť tvorivý potenciál dieťatka.

"Deti nemôžeme stvárňovať podla svojej vôle. Musíme ich mať, milovať a vychovávať čo najlepšie a inak ich nechať na pokoji." (Goethe)