15 tipov ako čítať s malými deťmi

Knihy upevňujú vzťah rodiča s dieťaťom.

Knihy sú výborným nástrojom, najstimulujúcejšou “hračkou”. Ak vo vašom dennom programe majú knihy čestné miesto blahoželáme. Pracujete na jeho jazykových i nejazykových schopnostiach (reč, rozprávačské schopnosti, pamäť, pozornosť, prepájanie informácii, ale i empatia, fantázia či tvorivosť a iné). Snažíte sa tiež o to, aby ste mali doma dobrého čitateľa. Prečo je to dôležité? Pretože tieto pregramotnostné schopnosti  pozitívne vplývajú na neskoršie úspešné fungovanie dieťatka v škole.

 

Že v škole? Áno, tak o tom hovoria výskumy. Doc. Svetlana Kapalková,PhD., logopédka pôsobiaca na Katedre logopédie upresňuje, že: 

“Zahraničné štúdie ukazujú, že počet detských kníh a frekvencia toho, ako často dieťaťu rodičia čítajú, má zásadný vplyv na jeho jazykovú úroveň v mladšom predškolskom veku (cca 4 roky veku). Je to zároveň faktor, ktorý rodičia na rozdiel od iných vedia ovplyvniť.”

Pozitívne, no nie?

 

 

Kvalitných kníh je veľa, nekvalitných ešte viac.

Odborníci zastávajú názor, že deti by mali byť obklopené dobrými knihami, pričom platí skôr princíp kvality, než kvantity. Úlohou nás, rodičov, je teda obklopiť deti skôr kvalitnými knihami, ktoré sú vhodné pre jeho vek, a teda i jeho aktuálne rečové schopnosti. Knihy ponúkať, nevnucovať. Aby bolo spoločné čítanie úspešné, je dobré ponechať vždy dieťaťu možnosť vybrať si z knižnice knihu, ktorú chce práve čítať. Rodič tak zároveň môže odpozorovať, ktoré knihy dieťa preferuje. Tam, kde je záujem dieťaťa o knihu, tam je cesta k úspechu pri čítaní.

 

Kvalitné knihy môžete rozpoznať podľa nasledujúcich kritérii:

Ako prvé je dobré zvoliť správnu formu knihy. S knihami sa dieťa môže prvýkrát zozámiť už formou látkových kníh. Cez leporelá, rôzne okienkové knihy, ktorými si dieťa potrénuje hrubú a neskôr jemnú motoriku sa postupne dostáva okolo druhého roka s pomocou rodiča ku klasickým knihám, ktoré sa učí bezpečne listovať.

Kniha by mala byť pre dieťatko zaujímavá jej témou. Pri malých deťoch je dobré zvoliť práve tie, s ktorými sa dieťatko stretáva v reálnom živote a sú mu blízke. Takto môže kniha pomôcť spracovať to, čo dieťatko aktuálne prežíva - či už pozitívne alebo pre dieťa náročné - strach, škôlka, nočník, hnev, či príchod súrodenca. Pri výbere témy knihy je zároveň dobré prihliadať i na aktuálny záujem dieťatka, ktorý môže byť rôzny (autá?babiky? zvieratá?). Nie každá kniha musí zafungovať u všetkých detí. Vlastný vkus môžu mať deti i na typ ilustrácii. Pozorujte, ktoré knihy vaše dieťa uprednostňuje.

V neposlednom rade je pri výbere knihy dobré zohľadniť aktuálnu úroveň reči a porozumenia dieťatka. Vhodné knihy z logopedického hľadiska sú tie, ktoré stimulujú reč a teda ich text je napísaný o úroveň vyššie ako je reč dieťatka.

 

 

Vyberiem vhodnú knihu, no dieťa ju nechce.

Netrápte sa, ak si dáte námahu, vyberiete podľa vás výbornú knihu a dieťatko o ňu práve teraz nejaví záujem. Stáva sa, že napríklad netrafíme vkus dieťatka, alebo na knihu ešte musí “vyzrieť čas”. Knihy dieťatku ďalej ponúkajte, nevnucujte , no zároveň s ním miesto tých “vašich” čítajte tie “jeho”, ktoré si dieťa samo vyberie. Ponechajte mu slobodu voľby čo chce čítať. Pripravte sa však na to, že dieťa obľúbenú knihu dokáže niekedy čítať nespočetne veľakrát. A to občas rodiča zunuje. Opakovanie však dáva dieťatku krásny priestor na to, aby sa do čítania aktívne zapojilo, aby bolo úspešné a vedelo neskôr doplniť jedno, či dve slová. Využite to. Záujem dieťaťa je jedným z kľúčov k úspechu. Všímajte si zároveň, o ktoré knihy sa viac zaujíma (akú má kniha tému, typy ilustrácii, text). To vám môže pomocť pri ďalšom výbere.

 

 

Aby čítanie bavilo.

1. Majte vzácny spoločný čas, ideálne každodenný. Posaďte si dieťa na kolená, alebo blízko seba. Odložte všetko rušivé a venujte dieťaťu plnú pozornosť. Dieťa to vníma. Zároveň vy budete viac vnímať jeho reakcie.

2. Nechajte dieťa vybrať čo chce čítať. Môžete si vybrať samo z knižnice, alebo vyberte dve knihy na výber.

3. Nezamerievajte sa len na text knihy. Rozprávajte. O čom? O tom, čo sa dieťaťu páči. Nechajte dieťatko ukazovať na obrázky, pomenovávať, rozprávať o nich. Robte to spoločne. Ono vás povedie. Ukáže vám, čo ho zaujíma.

4. Zohľadnite úroveň reči dieťatka. Platí, že naša reč je o úroveň vyššia ako je reč dieťatka. Ak je text zložitejší ako dokáže dieťa porozumieť, prispôsobte ho na mieru dieťatku.

5. Netrvajte na postupnosti strán v knihe. Dieťa spočiatku nevníma príbeh v knihe, ale každú stranu samostatne. Je úplne v poriadku, ak nečítate od začiatku. Snažte sa dieťa usmerniť, no ak chce, tak preskakujte alebo opakujte strany.

6. Nečítajte deťom. Čítajte s deťmi a oceňte ich akúkoľvek snahu. Dieťa nemá pasívne sedieť a rodič čítať. Nemáme chŕliť otázky a dieťa stroho odpovedať. Pýtajte sa menej, viac komentujte. Pozorujte reakcie dieťaťa. Nielen tie, ktoré počuť. Deti reagujú pohybom, zvukom, pohľadom. To všetko môže byť pokus dieťaťa o zapojenie sa do čítania. Vnímate to? Oceňte to.

7. Zvýraznite dôležité slová, spomaľte svoju reč pri dôležitých slovách, či slovných spojeniach. Pomôžete tak dieťatku porozumieť kľúčovým slovám. Zároveň získate čas aby ste pozorovali reakcie dieťaťa. Porozumelo? Treba reč zjednodušiť alebo informáciu doplniť? Baví ho to?

8. V známom texte urobte prestávku, priestor pre dieťa. Pokiaľ čítate riekanky alebo pre dieťatko už známy text- skúste v polovici zastaviť a nechajte priestor dieťatku, aby dokončilo posledné slovo, prípadne urobte v príbehu prestávku a čakajte na reakciu dieťatka.

9. Dramatizujte tam, kde treba. Vtiahnite dieťa do príbehu a buďte aj vy jeho súčasťou. Ako? Tým, že zmenou v hlase prejavíte nadšenie, radosť, stvárnite smútok či očakávanie. Tak, že vytvoríte zaujímavú atmosféru, do ktorej sa deti budú chcieť opätovne vracať.

10. Žartujte. Humor je lákadlo, ktorému deti ťažko odolávajú.

11. Používajte čosi nezvyčajné na upútanie. Nezvyčajný zvuk (júuj, AHA!, AJAJAAAAJ, no toto?? Fúha) môže pomôcť upútať pozornosť, keď ju dieťa stráca. Vtedy môžete poštekliť, pobozkať.

12. Zapájajte pohyb a spievajte. Keď v knihe postavy tancujú, kývajú, tlieskajú, môžete to chvíľku robiť i vy. Vidíte medvedíka- zaspievajte si kúsok piesne Medveďku daj labku. Pohyb a spev deti milujú. Oplatí sa zapojiť ich.

13. Pomôžte ísť o kúsok vpred. Snažte sa predlžovať výpoveď dieťatka a to tak, že napríklad zopakujete to, čo povedalo a rozviniete jeho výpoveď ďalej. Opisujte vlastnosti predmetov a osôb, činnosti, opisujte miesto, pocity, vymyslite príbeh (vždy podľa rečových schopností dieťaťa).

14. Prepájajte informácie s tým známym, zažitým. Vysvetľujte súvislosti s tým, čo dieťa videlo, zažilo, čo ste čítali v inej knihe, či videli v rozprávke. Pomôže mu to porozumieť komplexnejšie.

15. Podnecujte dieťatko k rozhovoru a to tak, že budete spolu predvídať (o čom asi príbeh bude, čo sa asi mohlo stať, prečo asi), porovnávať čítané s realitou (ako keď sme boli...), rozprávať o pocitoch (pozri ako vyzerá, asi je smutný), spájať príbeh so skúsenosťami dieťaťa.

 

Hovorí sa, že najlepšie investovaný čas je čas s deťmi. Čas s dieťaťom pri čítaní knihy vašu investíciu premení aj na ďalšie benefity v napredovaní dieťatka. Ak v dieťatku budeme už od raného veku pestovať pozitívny vzťah ku knihám, dávame mu obrovský dar, ktorý ho bude sprevádzať nielen v škole ale počas dlhých rokov.

 

*** autor textu: Jana Kováčová, ktorú môžete sledovať na Instagrame ako @logomamka

Mgr. Jana Kováčová ukončila štúdium logopédie na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v roku 2014. Po štúdiu pracovala vo vysokošpecializovanom odbornom ústave Dialóg v Bratislave, kde sa zameriavala prevažne na ranú intervenciu. Aktuálne je mamou dvoch dcér, ktoré jej ukazujú krásy vývinu reči v priamom prenose.