10 najčastejších otázok o detskom soplíku

Jesenné mesiace prinášajú zvýšenú pravdepodobnosť nachladnutí a soplíkov u detí. Tento článok sa zaoberá najčastejšími otázkami týkajúcimi sa detských soplíkov, ich príčinami, liečbou a prevenciou, aby pomohol rodičom lepšie pochopiť, ako sa vyrovnať s týmito bežnými zdravotnými problémami.

Príchod jesene a zmena teplých slnečných dní na sychravé so sebou prináša aj obavy rodičov, že ich opäť čaká kolobeh chorôb u svojich detí. Nástup do kolektívu po 2 mesačnom voľne spolu so zmenou počasia sú ideálne faktory, aby vírusy a iné mikroorganizmy nastúpili v plnej zbroji a začali nám znepríjemňovať život. 

Najčastejšie nám na dvere klope prvý soplík, ktorý potom ide ruka v ruke s kašľom a zvýšenou teplotou. Poďme si dnes zodpovedať 10 najčastejších otázok o detskom soplíku, ktoré trápia rodičov.

1. Čo je to ten ,,soplík“? 

Nádcha ,,soplíky“ resp. výtok z nosa je často spojený aj s upchatým nosa, nie je to choroba, ale príznak ochorenia horných dýchacích ciest- prechladnutia. 

2. Moje dieťa je stále choré. Je to normálne?

Klasicky sa udáva, že dieťa v predškolskom veku môže mať počas roka 6-8 epizód infekcie s ľahkým priebehom. Dokonca nádchu môže mať zdravé dieťa až 12x počas roka. Z toho vyplýva, že klasické ,,soplíky“ môže mať naozaj dieťa každý mesiac. Je pochopiteľné, že rodičia sú zúfalí, nakoľko ide dieťa z jednej chorobnej epizódy do ďalšej a dní strávených v predškolskom zariadení je naozaj minimum. Všetko toto je však normálna reakcia potrebná na budovanie imunity dieťaťa. Dieťa si pri prechádzaní každého ochorenia buduje imunitnú pamäť. 

3. Čo spôsobuje vznik soplíkov?

Najčastejšou príčinou vzniku nádchy- ,,soplíkov“ je vírusová infekcia. Odhaduje sa, že týchto pôvodcov je cca 200 druhov. Samozrejme nie všetky sa vyšetrujú, preto aj keď rodičia chcú vedieť konkrétneho pôvodcu, nie vždy je to možné zistiť. Najznámejšie typy, s ktorými sa bežne v pediatrickej praxi stretávame sú adenovírusy, rinovírusy, RSV vírusy.  Samozrejme sú aj bakteriálne infekcie, ale v oveľa menšom zastúpení, preto na tento fakt musíme prihliadať aj pri voľbe liečby daného ochorenia. Najčastejší  ,,tzv. škôlkársky“ zástupcovia sú moraxely, streptokoky, hemofily. 

4. Prečo je moje dieťa vždy choré len na jeseň a v zime a ostatnú časť roka je zdravé?

Faktorov, ktoré to ovplyvňujú je viac. V prvom rade je to počasie. Suché a chladné počasie majú vírusy veľmi radi. Zostávajú vtedy dlhšie na povrchoch a vo vzduchu a taktiež je nižšia obranyschopnosť slizníc. No a ďalším dôvodom je samozrejme väčšia kulminácia mikroorganizmov z dôvodu návštev kolektívnych zariadení. 

5. Čo znamená farba soplíkov? Je  rozdiel v infekčnosti alebo v liečbe? 

Soplíky naozaj môžu mať rôznu farbu. Od priesvitného (číreho), žltého, zeleného až po skalený. To akú farbu sopľov dieťa má však neurčuje pôvodcu ochorenia a ani liečbu. 

6. Ktoré soplíky sú najhoršie a najviac infekčné? 

Teraz asi mnohých prekvapím, ale najhoršie nie sú žlté a zelené sople, ale práve naopak priesvitné. A teraz sa pýtate prečo? Odpoveď je jednoduchá. Práve pri začínajúcom ochorení, kedy je dieťa najviac infekčné býva priesvitný soplík. Dieťa často kýcha a kašle a tým sa infekcia ľahko šíri ďalej. Naopak farebná zmena sekrétu odpovedá tomu, že imunitný systém sa aktivoval a biele krvinky (leukocyty) už plnia svoju funkciu. 

7.  Ako rozpoznať alergický sekrét z nosa od infekčného sekrétu? Túto otázku si okrem rodičov kladie určite aj veľa pedagógov v predškolských a školských zariadeniach. 

Pokiaľ dieťa nemá absolvované odborné vyšetrenie, kde následne lekár vystaví potvrdenie, môžeme sa pridržiavať istých bodov. Vždy treba sledovať sezónny výskyt príznakov. Najčastejšie sa objavujú v konkrétnych mesiacoch v roku a rodičom si kážeme značiť do kalendára prípadný výskyt príznakov. Samozrejme tiež to nemusí byť jednoznačné, najmä u detí, ktoré majú alergiu na celoročné alergény, čo však býva menej časté. 

Medzi typické príznaky alergickej nádchy patria aj svrbenie a výtok z očí, svrbenie nosa. Taktiež sa tieto príznaky vyskytujú v priemere 6-8 týždňov. Naopak pri klasickej nádche sú príznaky trvajúce  v priemere 10-14 dní a okrem nádchy je typický kašeľ, bolesti hrdla, či zvýšená teplota. 

8. Najlepšia liečba - rýchla a efektívna?

Opäť vás sklamem nič zázračné neexistuje. Základom liečby je odstraňovanie sekrétu z nosa. Ideálne je, keď vie dieťa, čo najrýchlejšie správne smrkať nos. Ak nevie nosový sekrét odsajeme podľa potreby. Už dávno neplatí, že odsávanie škodí, práve naopak. Ale pozor! Treba to robiť správne. Niekoľkokrát denne sa používa izotonická morská voda, ktorá hlien rozriedi a zabezpečí nám ľahšie odsatie alebo vysmrkanie nosového sekrétu. Následne, ak má dieťa upchatý nos a dyskomfort napr. pri jedení alebo spaní podávame nosové kvapky (dekongestíva). Treba si však dať pozor. Tieto kvapky sa nemôžu používať viac ako 7 dní. Ak má dieťa spuchnutú nosovú sliznicu a upchatý nos môžete siahnúť aj po hypertonických roztokoch pri toalete nosa. Taktiež, ak Vaše dieťa spolupracuje, ideálny spôsob je aj preplach nosa- (konvičkovanie). Spôsob si môžete vybrať sami, čo Vám alebo Vášmu dieťaťu vyhovuje najviac. 

9. Viete ako správne fúkať nos? 

Áno pre niekoho možno úplná banalita. Ale pozor! Naozaj väčšina Slovákov si svoj nos fúka ,,ZLE“. Základ správneho vyfúkania nosa je, že vždy fúkať len jednu nosovú dierku. Druhú dierku pridržíme. Následne dierky vymeníme. Na zriedenie nosového sekrétu je predtým ideálne ho rozriediť roztokmi ako som písala vyššie. 

10. Môžu vzniknúť komplikácie z obyčajného ,,soplíka?“

Bohužiaľ, áno môžu. Najmä, ak nie je realizovaná dôkladná toaleta nosa. Ak sa hustý, lepkavý hlien neodstráni, môžu z toho vzniknúť komplikácie. Medzi najčastejšie komplikácie patria zápaly prínosových dutín a stredného ucha, laryngitída, či zápal priedušiek. U tých najmenších detičiek sú to aj ťažkosti s papaním - najmä sanie mlieka pri dojčení a z dojčenskej fľaše a taktiež problémy so spánkom. 

11. Kedy vyhľadať lekára? 

S bežnou nádchou teda ,,soplíkom“ nie je nutné ísť k doktorovi. Dieťaťu treba zabezpečiť pokoj, dostatok tekutín, oddych, pestrú stravu, dôkladnú toaletu nosa. V prípade zvýšenej teploty podať antipyretiká pri teplote nad 38,5°C.  Ak sa objaví bolesť uší a výtok, sťažené dýchanie, horúčka viac ako 3 dni alebo opakujúca sa po intervale bez horúčky, bolesť hrdla viac ako 5 dní, nádcha viac ako 2 týždne, dlhotrvajúci kašeľ alebo kašeľ silnej intenzity absolvujte lekárske vyšetrenie. Ak má vaše dieťa príznaky dehydratácie, opakovane zvracia, je malátne a spavé, nepije dostatok tekutín, nemočí dostatočne, má sťažené dýchanie, horúčku nad 38°C a je mladšie ako 3 mesiace ihneď vyhľadajte lekársku pomoc. 

Dúfam, že Vám tieto informácie budú nápomocné a že sa vám a vašim detičkám budú ochorenia počas roka čo najviac vyhýbať.