Nočné mory a desy u detí: ako im porozumieť a čo robiť, keď sa v noci objavia


V noci sa dieťa zobudí s krikom. Kope a plače. Nie a nie ho utešiť. Nakoniec zaspí a ráno sa zobudí vysmiate ako slniečko. Na nič si nespomína. Bola to nočná mora či nočný des? Aký je medzi nimi rozdiel? Čo je ich spúšťačom? A ako môžem svojmu dieťaťu pomôcť? Dozviete sa v tomto článku. 

Skôr ako si vysvetlíme, čo môže tieto nepríjemné situácie vyvolávať a ako ich zvládať, je dobré vedieť, aký je rozdiel medzi nočnou morou a nočným desom.


Nočná mora 

Vyskytuje sa najčastejšie v druhej polovici noci a to v priebehu REM fázy (Rapid Eye Movement). Dieťa si sen môže pamätať aj po prebudení. Prebudenie sprevádza plač. Dieťa sa nás dožaduje a je vydesené. Dôležité je, že nás vníma, keď s ním komunikujeme. 

Nočné mory sa objavujú v predškolskom veku (4+). Súvisí to s prudkým rozvojom fantázie, predstavivosti a imaginácie. 


Nočný des

Vyskytuje sa najčastejšie v prvej polovici noci. Je spojený s hlbokou fázou spánku. Dieťa môže mať otvorené oči, ale nevníma našu prítomnosť. Môže sa od nás snažiť utiecť, môže nás odtláčať alebo kričať, keď sa ho snažíme objať a upokojiť. Dieťa väčšinou hlasno kričí, často kope okolo seba, ako by prežívalo veľký hnev. Nevníma nás. Upokojenie dlhú dobu nezaberá, krik a kopanie sa môžu stupňovať až má dieťa potrebu utiecť z postele. Ráno si dieťa nič nepamätá. 

Nočný des berú rodičia omnoho horšie ako deti, ktoré si túto 10-15 minútovú etapu nepamätajú a ráno sa usmievajú ako slniečka. Je to najmä z pocitu bezmocnosti pri utišovaní dieťaťa. Nočný des sa môže objaviť už v 18 mesiacoch života dieťaťa.  


Čo spôsobuje tieto stavy?

Presné dôvody nepoznáme. Vedci však zistili, že jedným z faktorov, ktoré spôsobujú nočné desy a mory je genetika. Je preto pravdepodobné, že sa dané nočné situácie objavia skôr u detí, ktorých rodinný príslušníci v detstve zažívali spomínané stavy. 



Nočné mory a desy môžeme pozorovať i počas výskytu niektorých z týchto situácií:

Nočné mory

  • odlúčenie od rodičov, po hospitalizácii v nemocnici, počas separačnej úzkosti, po dlhom a častom sledovaní TV, mobilu alebo počítača, po strašidelnom rozhovore alebo obrázku, či filme, po nepríjemnom zážitku/skúsenosti, zo strachu z tieňov, zvukov, tmy.
Nočný des
  • preťaženie, veľká únava, narodenie súrodenca, veľké zmeny (ukončenie kojenia, vylúčenie denného spánku), v období častejších konfliktov s rodičmi, časté sledovanie TV, stres.
Detské emócie na seba zoberú podobu predstáv. Ak dieťa ublížilo svojmu súrodencovi, v noci sa mu môže zdať o príšere, ktorá ho prenasleduje. Je to z toho dôvodu, že dieťa sa po zvyšok dňa cítilo ako „zlé“ a nedokázalo tento pocit prijať. Týmto spôsobom vrhá agresivitu preč od seba: „On nebol agresívny, ale tá príšera.“ I z tohto dôvodu je dobré, keď deťom pripomíname, že občas sa na niekoho hneváme, urobíme veci, na ktoré nie sme pyšní, ale kvôli tomu nie sme zlí. 



Ako týmto stavom predchádzať?

Základom je večerný rozhovor (rekapitulácia dňa). Rozprávajte sa s dieťaťom o tom, čo bolo preňho cez deň ťažké. Čo sa mu nepodarilo. Z čoho je smutné. Čo by chcelo urobiť inak. Čo ho ťaží. Nech to pred spánkom dostane zo seba von. S menšími deťmi si môžete určiť jedno plyšové zvieratko alebo panáčika, ktorý všetko detské trápenie popapá, tzv. „žrútik trápenia.“ Deti si môžu svoj deň i nakresliť a tie staršie, môžu svoje ťažkosti napísať na papier, ktorý zamknú niekde do krabičky. Snažte sa rozhovor ukončiť vďačnosťou (za čo som dnes vďačný) alebo pozitívnou spomienkou dňa. Veľmi účinnou prevenciou a riešením je vypustiť sledovanie rozprávok a hranie hier na počítači, či mobile.  

Ako reagovať na spomínané nočné stavy?

Základom je ostať v pokoji a snažiť sa pristupovať k dieťaťu s chladnou hlavou. Pokojným hlasom skôr utešíte svoje dieťa a pomôžete mu prejsť do ďalšej fázy spánku (pomôže objatie, hladkanie, šepkanie, hojdanie v náručí). Treba vnímať, čo sa dieťaťu páči a čo nie. Na dieťa, ktoré prežíva nočný des, nekričte a nehnevajte sa naň. Ono nedokáže na povel prestať a nedokáže si s tým ani samé poradiť. Ich správanie vyzerá ako záchvat hnevu, no v skutočnosti sú tieto deti v polospánku. Sú uväznené medzi dvomi spánkovými fázami. Neuvedomujú si svoje správanie. Náš krik, hnev, či panika, situáciu môžu len vyhrotiť. 

Zabezpečte, aby bolo vaše dieťa v bezpečí (napr. aby nespadlo z postele, keď sebou hádže, kope alebo chce utekať). Pokiaľ sa dieťa po sne bojí, zapnite mu nočné svetielko. Ostaňte chvíľu pri ňom. Vypočujte si ho, ak vám chce o sne povedať a následne mu môžete hovoriť o niečom peknom, o niečom čo má rado. Môžete mu zaspievať jeho obľúbenú pesničku alebo porozprávať rozprávku. Ráno sa zamyslite nad príčinou vzniku týchto nočných stavov.

Tipy na nočné svetielka:
  1. Detská dotyková lampa s diaľkovým ovládaním Veľryba
  2. Detská závesná lampa s diaľkovým ovládaním Medvedík
  3. Detské svetielko s hudbou a kolotočom Žlté




Pokiaľ sú deti preťažené, skúste zaradiť jeden kratší popoludňajší spánok alebo spomaľte pri aktivitách, ktoré vedú k odpočinku mysle a tela  (maľovanie, skladanie, čítanie knihy).
  • Vyhýbajte sa na čas veľkým emotívnym zážitkom.
  • Pokiaľ je príčinou narodenie súrodenca, pokúste rozdeliť svoju pozornosť i pre staršie dieťa. Zapojte ho do starostlivosti o mladšieho súrodenca, aby mal pocit dôležitosti a častejšie mu vyjadrujte lásku. 
  • Ak sa desy a nočné mory opakujú, môžete si vytvoriť spánkový denník. Značte si doň denné aktivity, správanie dieťaťa počas dňa, jeho obedný spánok alebo odpočinok, vývoj, jedlo, TV a večerný spánok). 
  • Zlé sny môže dieťa nakresliť na papier. Následne ho môže pokrčiť a zahodiť. Pokiaľ sa mu snívalo o príšere, môže ju na papieri zosmiešniť alebo ju pretvoriť na niečo pekné. Pokiaľ nerado kreslí, môžeme mu pomôcť dokončiť zlý sen fantazijným rozhovorom. Do sna môže vstúpiť superhrdina, ktorý príšeru odoženie. Môžeme taktiež do rozhovoru vniesť prvky humoru (smiech púšťa do tela oxytocín, ktorý uvoľňuje napätie). „Príšera dostane príšernú nádchu a z nosa jej budú vylietavať cukríky.“
  • Pokiaľ sa dieťaťu sníva o príšerách, môžete ich odohnať imaginárnym sprejom, dať dieťaťu talizman, naučiť ho upokojujúcu básničku alebo mantru (viac sa dozviete v článku o spaní).    
  • Skúste sa zamyslieť, aké rozprávky čítate deťom. Nahraďte klasické rozprávky pozitívnymi rozprávkami s jednoduchým a pekným dejom.


Kedy vyhľadať odborníka?

  • Keď sa desy a mory vracajú niekoľkokrát do týždňa.
  • Keď krik trvá viac ako pol hodinu a dieťa nedokážeme utíšiť. 
  • Keď sa okrem nočných stavov objaví zmena zdravotného stavu alebo správania (dieťa je viac agresívne, úzkostlivé, apatické, nekomunikuje).  



Rozdiel medzi nočnou morou a nočný desom je, že pri nočnej more nás dieťa vníma, pri nočnom dese je dieťa v polospánku. Nočná mora sa objavuje v druhej polovici spánku a je charakteristická pre deti v predškolskom veku. Súvisí to s prudkým rozvojom fantázie. Nočný des môže byť prítomný už od 18 mesiaca. Dieťa si ráno nič nepamätá. 

Pokiaľ sa u detí objaví nočná mora alebo des, základom je ostať v pokoji. Snažiť sa pokojným spôsobom dieťa utíšiť a pomôcť mu prejsť do ďalšej fázy spánku. Sústrediť sa na bezpečie dieťaťa. Pokiaľ sa dané javy opakujú, pokúste sa hľadať ich príčinu.