5 mýtov o vývine detskej reči

V tomto článku sa logopedička Lea Krčmáriková venuje najčastejším mýtom o vývine reči u detí, ktoré sú stále rozšírené medzi rodičmi a spôsobujú im zbytočné obavy. Vysvetľuje, prečo tieto mýty nie sú pravdivé a poskytujú odborné rady na podporu správneho jazykového rozvoja detí.

Medzi rodičmi detí ešte stále kolujú mýty a nepravdivé informácie o vývine reči a vyvolávajú množstvo otázok  a starostí. V tomto článku sa dnes pokúsime vysvetliť a objasniť najčastejšie mýty s ktorými sa v praxi logopédi stretávajú.

1. Bilingvizmus spomaľuje vývin reči a spôsobuje oneskorovanie vo vývine reči.

Tento mýtus je v slovenskej spoločnosti stále veľmi rozšírený.  Napriek tomu v dnešnej dobe vzniká stále viac zmiešaných manželstiev. Okrem toho je stále častejší aj intenčný bilingvizmus, kedy sa rodičia vedome rozhodnú, že jeden z nich bude rozprávať s dieťaťom cudzím jazykom, alebo dajú dieťa do materskej škôlky či školy, kde sa vyučuje cudzím jazykom. Okolie často súdi a spochybňuje toto rozhodnutie rodičov.  Samozrejmé existuje niekoľko pravidiel, ktoré je dobré pri bilingválnej výchove dodržiavať, avšak najnovšie výskumy poukazujú skôr na výhody bilingválnej výchovy.  Mnoho štúdií dokazuje, že mozog bilingválnych detí má viac vytvorených neurónových sietí. Dokázalo sa tiež, že bilingválne deti dosahujú vyššiu kognitívnu úroveň pri niektorých úlohách a takisto sú kreatívnejšie v jazykových úlohách.

2. Chlapci nemusia začať rozprávať do troch rokov.

Na základe niektorých výskumov sa dokázalo, že chlapci sa oneskorujú vo vývine reči oproti dievčatám ale rozdiel je rátaný v mesiacoch, určite nie v rokoch. Nie je na mieste čakať do tretieho roka života dieťaťa s návštevou logopéda. Rodičia sa niekedy uspokoja s tým, že im babka alebo dedko povie: Aj ty si začal rozprávať až v štyroch rokoch... A krstná mama, tá išla do školy a ešte sme jej nikto nerozumeli.  Avšak zlaté pravidlo znie, že ak má rodič akékoľvek obavy o reč svojho dieťaťa, je správne navštíviť logopéda.

3. Materská škola rozrozpráva každé dieťa.

Naozaj sú prípady, kedy škôlka „nakopne“ vývin reči u detí  a niektoré deti začnú rozprávať viac, avšak nie je to pravidlo. Spoliehaním sa na škôlku môže rodič stratiť 6-12 mesiacov, počas ktorých by už dieťa mohlo napredovať v logopedickej intervencii. Takisto pri niektorých závažných problémoch môže materská škola spôsobiť opačný efekt a dieťa môže zažívať frustráciu z toho, že nerozumie, čo sa okolo neho deje, a že ostatní nechápu jeho komunikačný zámer.

4.   Nesprávna výslovnosť sa sama upraví v škole pri čítaní.

Niektorí rodičia prichádzajú na logopédiu, až keď majú doma druháka, ktorý pri diktátoch robí chyby, lebo si nesprávne vyslovuje slová, ktoré píše. Stále existuje názor, že dieťa sa naučí správnu výslovnosť popri čítaní a učení písmen. Je pravda, že čítanie môže pomôcť pri fixácii hlások do reči, avšak, pokiaľ dieťa nevie danú hlásku vysloviť alebo ju vyslovuje nesprávne, tak sa táto nesprávna výslovnosť prejaví aj pri čítaní a písaní diktátov a zvuková rovina reči dieťaťa sa určite neupraví.

5. Ak budeme dieťa neustále upozorňovať na správnu výslovnosť, tak sa ju naučí.

Veľa rodičov si myslí, že ak bude dieťa upozorňovať na nesprávnu výslovnosť, tak dieťa začne danú hlásku vyslovovať správne.  Ale neustále upozorňovanie môže viesť k frustrácii a v niektorých prípadoch aj k nesprávnemu naučeniu sa daných hlások. Najmä pri hláske R dieťa ešte nemusí byť pripavené. Hláska R je naozaj artikulačne náročná a preto sa môže stať, že dieťa si nájde náhradu a začne tvoriť napríklad velárne (francúzske) R. Pre logopédov je ťažšie preučiť dieťa z nesprávnej výslovnosti hlásky na správnu, ako naučiť dieťa hlásku, ktorú ešte nepoužíva. Preto, pokiaľ skúsite dieťa napomenúť na výslovnosť a vidíte, že sa mu to hneď nepodarí, odporúčam navštíviť logopéda a poradiť sa s ním, či je už čas na danú hlásku, ako pripraviť artikulačné orgány na výslovnosť hlásky a spolu s logopédom natrénovať správnu výslovnosť danej hlásky.