Pre zlepšenie našich služieb používame cookies.

Ako a prečo sa rozprávať s bábätkami a malými deťmi

17.07.2017 0 Komentár(e) Najčítanejšie,

Ako a prečo sa rozprávať s bábätkami a malými deťmi

Ako to máte vy? Komunikujete so svojím bábätkom? Alebo sa domnievate, že na "rozhovor" s ním je ešte priskoro?

Foto: Babyknihy.sk

 

Na začiatku
Mnoho mamičiek si neuvedomuje význam rozhovoru už s malým novorodencom. Áno, aj dvojtýždňové bábätko sa bude cítiť istejšie, v preňho novom svete, keď bude počuť ako sa mu prihovára váš hlas. V úplných začiatkoch ide skôr o to, počuť mamičkin hlas, ktorý tak dôverne pozná ešte keď bolo v brušku. Pokojný pomalý tón hlasu signalizuje, že prostredie je bezpečné a harmonické. Pri najmenších bábätkách by ste sa mali zamerať najmä na opisy situácií, ktoré sa okolo neho odohrávajú v danom momente a na to, čo sa s ním práve deje resp. bude diať. V čase kúpania mu môžete v zásade povedať: „Teraz ťa zoberiem z postieľky, povyzliekam a odnesiem do kúpeľne.“ Šetrite záplavou slov a kvetnatými opismi, tie môžete vytiahnuť v neskoršom veku. Konkrétnu situáciu popisujte jasne, jednoducho a pokojne.
Bábätko sa týmto prístupom začne krôčik po krôčiku ľahšie orientovať v prostredí a denných rituáloch a bude ich prijímať spokojnejšie ako napríklad to, ktoré mamička neočakávane schytí a niekam ho mlčky nesie, alebo je pri manipulácií s dieťatkom v družnej debate o akciových produktoch s pánom manželom.

 

Foto: Babyknihy.sk


Nech vás prípadne neodradí, že počiatočnou spätnou väzbou vám, dajme tomu pri prebaľovaní, bude plač dieťatka. Aj vtedy je popisovanie úkonov, ktoré s bábätkom robíte opodstatnené a padá na úrodnú pôdu (markantná odozva sa prejaví časom). V okamihoch, kedy sa vám zdá, že vás predsa taký malý človek nemôže počúvať a už vonkoncom vnímať vaše slová a ich význam, sa vyzbrojte trpezlivosťou a láskou a vytrvajte, lebo preciťuje všetkými pórmi malého telíčka a ukladá informácie na neskôr. Ak sa bábätka niečo pýtate, tu je nesmierne dôležité nechať mu priestor na kvázi odpoveď (i keď ešte nerozpráva), neodpovedajte zaňho. Jeho reakciou môže byť úsmev, pokývanie ručičkou či rozkošné bľabotanie. Dajte mu čas a rešpektujte ho. Podaktorí rodičia či starí rodičia by boli možno prekvapení, ako ich maličká ratolesť „rozpráva“ a komunikuje s nimi, keby na chvíľu nad postieľkou či kočíkom stíchli a zastavili paľbu svojich otázok nečakajúcich na reakciu bábätka.   

Pri rozhovore s maličkými deťmi sa jednoznačne vyhnite zvláštnej gestikulácií, čudnej intonácií a zvukom ako ňuňu a ťuťu. Ani s kamarátmi takto predsa nekomunikujete, či áno? Komunikujte zmysluplne, jednoznačne a berte svoje dieťatko ako rovnocenného partnera. 

Neskôr, keď už máte batoľa

 

Foto: Babyknihy.sk

 

Maličké deti majú obrovskú schopnosť pamätať si a učiť sa. Fantasticky zaznamenávajú všetko, čo sa okolo nich deje, a to platí i pre slová a vety, ktoré počujú z vašich úst, ba aj v situáciách, kedy si myslíte, že vám nevenujú pozornosť.  Isteže väčšine slov nebudú sprvoti rozumieť, no každým dňom ich bude stále viac a viac. Ideálne je prvé slová a opisy predmetov spájať s reálnym svetom. Hovorte o zvieratkách, prírode, ako veci fungujú, čo vás obklopuje, čím žijete a pod. Rozprávanie o potoku sa nemôže odohrávať na lepšom mieste ako pri samotnom potoku (v lete možno aj v ňom). Samozrejme nie každý má pri dome potok, ale mravčekov a psíkov je hádam všade dosť. Výbornou pomôckou v tomto čase sú práve knihy s fotkami či obrázkami reálnych vecí, ktoré môžete opisovať, rozprávať o nich podľa vlastnej fantázie. Pri čítaní obrázkov nezabúdajte na zlaté pravidlo - pýtame sa: Kde je mačka? Nie: Čo je toto? Po spoločnej vychádzke a objavovaní sveta si znova sadnite ku knihe a nechajte dieťatko ukazovať, čo ste spolu vonku videli. Pri opisoch a pomenovaniach vecí dbajte nato, aby ste boli presní v jazykovom vyjadrení konkrétneho slova. Dieťatko si ľahko a za veľmi krátky čas memoruje nové slová, ale oprava už nesprávne naučeného slova mu trvá oveľa dlhšie. 

Áno, odporúčame vám rozprávať sa s bábätkami a vytvárať slovnú interakciu už od narodenia, ale pozor! Nepreháňajte to, nepadnite do druhého extrému. Rodičia a starí rodičia mávajú, v snahe čo najlepšie a najrýchlejšie rozvíjať svoje deti a vnúčatá, tendenciu zasypávať ich v krátkom čase a rýchlom slede otázkami bez čakania na spätnú väzbu (tu je kačka..a toto je akej farby?..a toto?..čo je toto?..a táto farba?..tu je macík..ako robí macík?..brumbrum..povedz macík..povedz brumbrum). Jednoducho povedané, vypĺňajú všetko ticho, ktoré by mohlo nastať. Možno v domnení, že v tichu sa dieťatko nerozvíja a neustále mu treba niečo ukazovať, vysvetľovať, usmerňovať ho a opravovať. A pritom aj v tichu sa bábätko samostatne rozvíja, pozorovaním, kopírovaním. Ponechajte ho, nech objavuje kus sveta aj bez vašej neutíchajúcej sprievodnej reči a opisu. Nájdite si zlatý stred. Ide najmä o to, aby komunikácia bola kvalitná a zmysluplná, ktorej forma i obsah si váži dieťa ako vysoko uvedomelú bytosť. Nerobte z nich hlupákov, lebo tým ich totižto robíte sami zo seba. 

 

     

Foto: Babyknihy.sk

 

Zastavme sa i pri komunikácií samotných rodičov. To, aké dôležité sú v živote dieťatka vzory (rodičov, starých rodičov a ďalších príbuzných) hádam nemusíme hovoriť. V tejto súvislosti je dobré si uvedomiť, že vzorom pre deti je i samotná komunikácia medzi rodičmi či komunikácia rodiča s ostatnými ľuďmi. Dieťatko si povie, takže takto komunikuje otec s mamou a takto sa to mám naučiť i ja. Niekedy majú rodičia dojem, že malé dieťa ničomu nerozumie a nechápe, a správajú sa ako by tam ani nebolo. To je na škodu, ako pre dieťatko, tak i pre rodičov. Rodič môže v tomto období, v ideálnom prípade, dať svojmu potomkovi do budúceho dospelého života krásny základ riešenia konfliktných situácií a utvárania kompromisov (mama ma jeden názor, tato zas iný = ľudia môžu mať rôzne pohľady na vec; následne sa pokojne dohodnú na kompromise = ľudia sa vedia dohodnúť a rešpektovať sa, tato neodsúdi mamu pre jej odlišný názor a mama sa pre dobro rodiny neprispôsobí tatovi). Deti až príliš často vidia u svojich rodičov odsudzovanie všetkého, čo práve nelahodí ich vkusu, názoru, presvedčeniu, a mohli by sme pokračovať. Nie je to trošku škoda? Nechceme im ukázať inú realitu? Iný svet? Deti sa učia najmä zo života svojich rodičov a ich postojov. Vidíte akú veľkú moc máte..?

Na druhej strane niektorí rodičia sa možno obávajú vyargumentovať si svoje odlišnosti priamo pred dieťatkom. Ale aj túto komunikáciu a mechanizmy riešenia odlišností by malo dieťa vidieť (nehovoríme samozrejme o extréme, akým je ukričaná nič neriešiaca hádka, kde o urážky niet núdza). Svet nie je jednotvárny a my ľudia sme rozmanití. S tým sa bude vaše dieťa stretávať celý život. Ukážte mu teda návod ako si poradiť v rôznorodých situáciách.

A ešte dôležitá vec na záver mamičky. Netlačte na svoje deti, aby začali rozprávať vtedy, kedy to vy považujete za vhodné, lebo....lebo susedov dvojročný Adamko už krásne rozpráva celými vetami, lebo sestrin Jurko používa tak veľa slov...a moja dva a polročná Anička ešte stále nič. Opäť by chcel človek nasilu otvárať lupene ruže a nepočká kým sa samé rozvinú. Každý ma svoje tempo a čas. Doprajte ich aj svojim deťom. Odpustite si zbytočný nátlak, či už slovne vyjadrený alebo skrytý (lebo i ten dieťa cíti), ktorý môže viac veci skomplikovať ako uľahčiť. Dôverujte svojim deťom. Väčšinou poznajú svoj "správny čas" na všetko.

Napíšte komentár