Moje dieťa sa zajakáva: Čo robiť a ako mu pomôcť?

Zajakávanie u detí môže byť stresujúcim problémom pre rodičov, no v mnohých prípadoch ide o dočasné obdobie spojené s vývinovými dysfluenciami. V tomto článku sa dozviete, ako môžete pomôcť dieťaťu prekonať toto obdobie.


Zajakávanie je v detstve bežným javom, najmä počas vývinu reči, a v mnohých prípadoch nie je dôvod na obavy. Správnym prístupom a podporou môže rodič výrazne prispieť k zlepšeniu plynulosti reči svojho dieťaťa. Čítajte ďalej, aby ste sa dozvedeli, ako efektívne reagovať na zajakávanie a ako dieťaťu pomôcť.



Zajakávanie je narušená komunikačná schopnosť, ktorá môže byť pre dieťa aj rodičov stresujúca. Ak si všimnete, že vaše dieťa má problém s plynulým vyjadrovaním, skúste zachovať pokoj. Mnohé deti prechádzajú obdobím tzv. vývinových dysfluencií, kedy ich reč nie je úplne plynulá.


Vývinové dysfluencie  sa zvyčajne objavujú medzi druhým a piatym rokom života, kedy sa u detí intenzívne vyvíjajú jazykové schopnosti. Príčiny môžu byť rôzne – genetika, stres, emocionálne zážitky alebo „preťaženie mysle“, keď dieťa nedokáže rýchlo vysloviť, čo chce povedať. Pri vývinových dysfluenciách majú deti ťažkosti s plynulosťou reči, ktoré sa prejavujú opakovaním slabík, slov, alebo celých fráz. Takisto môžu deti hlásky predlžovať, alebo môžu mať problém so začatím prehovoru (dieťa sa snaží začať hovoriť, ale nejde mu to).


Vývinové dysfluencie by mali spontánne vymiznúť do 6 mesiacov, bez logopedickej intervencie. Avšak, aj v tomto období je dôležité pomôcť dieťaťu a správne ho podporiť. Nesprávne reakcie prostredia pri objavení vývinových dysfluencií môžu negatívne ovplyvniť plynulosť dieťaťa a byť fixujúcim faktorom.




Ako môžete pomôcť dieťaťu v období vývinových dysfluencií?

Dôležité je dodržať niekoľko krokov:

1. Buďte trpezliví: Dajte dieťaťu čas na vyjadrenie, neprestaňte ho počúvať ani nedokončujte za neho vety. 

2. Pokojné prostredie: Minimalizujte stres a tlak pri rozprávaní, ktorý by mohol zhoršiť zajakávanie. Povzbudzujte dieťa, aby hovorilo v uvoľnenej atmosfére bez súťaženia alebo náhlenia.

3. Hovorte pomaly a zrozumiteľne: Dieťa prirodzene napodobňuje náš štýl rozprávania, preto, ak rodič hovorí pomaly aj reč dieťaťa sa automaticky po čase spomalí. 

4. Nehovorte mu „spomaľ“ alebo „nadýchni sa“. Chváľte dieťa za to, čo hovorí, nie za to, ako hovorí. Podporte jeho sebavedomie, bez ohľadu na jeho plynulosť reči.

5. S dieťaťom počas hry rytmizujte, recitujte, spievajte, vytlieskavajte slová. Rytmus v reči deťom pomáha k lepšej plynulosti.


Sú však situácie kedy by rodič nemal čakať na návštevu logopéda až 6 mesiacov. Najmä, ak sa dieťa pri reči výrazne trápi, prejavuje úzkosť alebo strach z rozprávania. Dochádza k neustálemu zhoršovaniu reči alebo ak v rodine niekto zajakáva.  Zajakávanie môže byť náročné nielen pre dieťa, ale aj pre rodiča. Pamätajte, že vaša podpora je kľúčová. Ak máte akékoľvek pochybnosti, neváhajte kontaktovať logopéda, ktorý vám poskytne odborné rady.